O. Valo: Titul v USA je mojím najväčším úspechom v kariére

► Máš za sebou úspešný rok v zámorí – s tímom Idaho Steelheads ste vyhrali titul. Tvoje hodnotenie sezóny bude zrejme pozitívne?
Určite sme si to ako tím zaslúžili, lebo sme bojovali jeden za druhého a išli sme od zápasu k zápasu. V každom kole sme boli favoriti a nakoniec sa nám to aj podarilo potvrdiť. V play-off sme prehrali len dva zápasy. Vo finále sme hrali proti El Paso Rhinos, no hoci sme prvý zápas série prehrali, v ostatných troch sme dokázali zvíťaziť a vybojovali sme titul.

► Je to doposiaľ najväčší úspech v tvojej hokejovej kariére?
Určite je to najväčší úspech. Bolo síce podobné, keď sme postúpili do extraligy s dorastom v Piešťanoch, ale zároveň to bolo omnoho lepšie.
► Mohol by si nám priblížiť, aké boli majstrovské oslavy?
Parádne. Po zápase naskákali všetci fanúšikovia na ľad a potom s nami oslavovalo hádam celé mesto.

► Vráťme sa ale na začiatok tvojej zámorskej misie. Čo rozhodlo, že si sa vybral skúšať šťastie do USA?
Už ako malý chlapec som chcel hrávať v Amerike. Hokej je tam na vysokej úrovni a mal som veľa idolov, ktorí hrávali v USA, a tak som tam chcel ísť aj ja. Dostal som možnosť vyskúšať si to a rozhodol som sa, že to využijem. Spätne to určite neľutujem. Dalo mi to veľa.

► V amerických mládežníckych súťažiach si pôsobil tri roky. Mohol by si nám priblížiť tímy a súťaže, v ktorých si nastupoval?
Začínal som v Omahe v štáte Nebraska, bola to súťaž do 18 rokov NAPHL (North American Hockey League). Ďalší rok som hral za tím Dallas Ice Jets v juniorskej lige WSHL (Western States Hockey League) a v poslednej sezóne som pôsobil v tej istej súťaži, len za iný tím. Konkrétne Idaho Junior Steelheads, s ktorým sa nám podarilo vybojovať spomínaný titul.

► Kde sa ti najviac páčilo?
Najviac asi to Idaho ohľadne hokeja a aj rodinu som mal skvelú. Ale všetky kluby a mestá, ktorými som prešiel, boli dobré a pekné a posunuli ma aj hokejovo aj ľudsky dopredu.

► Prechod zo slovenského mládežníckeho hokeja do amerického zrejme nebol jednoduchý. Ako si sa s tým vysporiadal? Musel si si dlho zvykať na odlišný štýl hry?
Rozdiel bol najmä v rýchlosti, šikovnosti a aj veľkosti hráčov. Chvalabohu, celkom rýchlo som sa prispôsobil a nemal som s tým až také problémy.

► A čo sa týka samotného civilného života v USA?
Amerika je úplné iný svet, ako poznáme tu doma. Či už v hokejovom, alebo bežnom živote. Spočiatku som si musel zvykať na stravu, ktorá je podstatne odlišná od našej, a takisto aj na veľké vzdialenosti na tréningy či do školy.

► Za oceánom dbajú na to, aby boli športovci aj vzdelaní, preto sa veľká pozornosť zameriava na štúdium. Ako si to mal ty, študoval si popri škole?
Do školy som chodil iba prvý rok v Omahe a bola to naozaj super škola, ale veľmi náročná pre niekoho, kto prišiel do USA prvýkrát. Samotná škola dosť pôsobila na hokej. Keď som mal zlé známky, nemohol som hrať a musel som sa viac snažiť. V ďalšej sezóne som už do školy nechodil, ale diaľkovo som študoval školu v Piešťanoch, takže keď som mal voľný čas, učil som sa na maturitu. V poslednom roku v Idahu som mal dosť voľného času a venoval som sa hlavne trénovaniu navyše, aby som z toho vyťažil čo najviac.

► Ako si zapadol do kolektívov v jednotlivých družstvách? Je známe, že v zámorí hlavne v mládežníckych tímoch príliš radi Európanov nemajú.
Môžem povedať, že vo všetkých kluboch ma dosť dobre prijali a mal som veľa kamarátov. Ľudia sú tam naozaj milí a nápomocní. Všetko bolo bez problémov.

► Kam povedú tvoje nasledujúce kroky? Budeš chcieť zotrvať v zámorí alebo máš iné plány?
Chcem skúsiť šťastie v Európe a hlavne by som už chcel hrať mužský hokej. Mám nejaké ponuky, no zatiaľ by som to nechcel konkretizovať.

► Pripadá do úvahy aj návrat do Piešťan? Zahrať si slovenskú extraligu ťa neláka?
Samozrejme, že láka. Veď hrať za materský klub je vždy pekné a určite by som rád hral za Piešťany, ak by som mal možnosť.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 21, ktoré je v predaji od 19. mája.