Čierna mačka-červený covid

Vtedy som si spomenula, čo hovorievali starí ľudia. Keď uvidíš čiernu mačku, trikrát si odpľuj cez plece. A ak sa chceš chrániť viac, ešte skríž prsty na rukách. Takto odvrátiš nešťastie, ktoré podľa povier čierne mačky nesú. Nič z toho som neurobila, vytiahla som z kabelky fotoaparát a urobila niekoľko záberov.

Naši predkovia verili, že ide o diabolské stvorenie. Veď si len spomeňme na filmové snímky či rozprávky. Čierna mačka sedí na pravom pleci bosorky, ježí chrbát, nenávistne prská. Ľudia ju spájali s démonickými silami, čarodejnicami. Obviňovali ju za zlo, čo sa im dialo . Za choroby, mor, vojny, prisudzovali zodpovednosť za všetko zlé a skazené. Aj to, čo je zlé v nás samotných.

Opäť tu máme niečo zlé. Prudko nákazlivé. Strach nám mnohým nedovolí dýchať vzduch v jednej miestnosti so spolužiakom, kolegom, kamarátom, blízkym človekom.

Nedovolí objať sa a smiať dopopuku. Podať ruku, stisnúť ramená. Zažila som to, keď odomňa ľudia, od ktorých som očakávala aspoň podanie pravice, odskočili ako od bosorky. Vraj chránia mňa, nie seba. Lebo to ja mám vážne sprievodné ochorenia, ktoré by mohli v kombinácii s kovidom znamenať možno až smrť.

Som človek, ktorý má radšej prejavenie citu, ako príliš rozumné argumenty bez širších súvislostí na dopad kvality života. Nosím rúško, ale len nevyhnutnú dobu. Som zodpovedná. Zodpovednosti a odvahe ma naučila rakovina. O seba sa už nebojím.

Aj preto, ak by náš pes dovolil, určite by som si do domu doniesla čiernu mačku. Hoci aj takú, akú som v pondelok videla pri Dubovom. Pretože strach – ten spôsobuje, že ľudia upália, znenávidia, zdehonestujú, zničia aj zvyšky zdravého rozumu, ktorý nám bol daný, aby sme ho používali na dobré veci. Stačí sa len zamyslieť a možno prídete na to, kde má čmeliak žihadlo.