Židovský cintorín si prišli pozrieť desiatky zvedavcov
Brána, za ktorou sa už 200 rokov nachádza miesto posledného odpočinku členov židovskej obce a počas bežných dní býva štandardne uzamknutá, sa v stredu 16. septembra otvorila všetkým, ktorí sa o svojom meste, jeho histórii a zaujímavých miestach chcú dozvedieť viac. Piešťanský židovský cintorín na Jánošíkovej ulici si prišli pozrieť desiatky záujemcov.
Cintorínom návštevníkov previedol Karol Ambra, predstaviteľ piešťanskej židovskej komunity. Hneď pri vstupe prechádzali okolo historického pohrebného vozu, ktorý je v areáli už roky umiestnený, no ak by ho správca, Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZZNO), chcel dostal von, musel by použiť žeriav. Voz totiž cez bránu neprejde. Tá býva zväčša uzamknutá a chráni staré náhrobky napríklad pred vandalizmom, no i pred očami verejnosti. Tentoraz sa však otvorila dokorán a sprístupnila tajomné miesto, ktoré v sebe nesie kus histórie.
Cintorín má v užšej časti sedem a v širšej pätnásť radov. Budova, ktorá dnes s pozemkom cintorína susedí a užívajú ju plynári, kedysi slúžila ako obradná miestnosť, pričom celý pozemok prináležiaci budove mal slúžiť na ďalšie pochovávanie. Najstarší hrob bol vykopaný v roku 1805, keď ešte v Piešťanoch neexistovala židovská obec, ale vystupovala ako odnož vrbovskej. Židovská náboženská obec v dnes okresnom meste vznikla v roku 1860.
Na cintoríne sa nachádzajú aj dva hroby významných rabínov – Jozefa Ungara, piešťanského rabína, ktorý zahynul v koncentračnom tábore v Seredi, a Davida Ungara, nitrianskeho rabína narodeného v Piešťanoch. Posledný pohreb sa uskutočnil približne v 50. rokoch minulého storočia, avšak niekoľko pozostatkov bolo dodatočne do hrobov vložených aj neskôr.
V uplynulých rokoch sa vykonala inventarizácia, vďaka ktorej existuje aj záznam každého z 595 hrobov. Nie z každého sa to podarilo, no o mnohých je spísané, kto je v ňom uložený, kedy a kde sa narodil a zomrel, aké bolo jeho hebrejské meno, letopočet a vek pri úmrtí. V niektorých prípadoch sa na pomníku nachádza i meno manželky, matky a otca. No a práve letopočet bolo potrebné prítomným ozrejmiť, keďže na náhrobkoch sa nachádzajú roky úmrtia na úrovni čísla 5700.
Podľa ÚZZNO židovský Nový rok, teda Roš Hašana, pripadá na prvý deň siedmeho židovského mesiaca, teda na prvého Tišri, a oslava trvá dva dni. Otvára rad sviatočných dní, nazývaných Vysoké sviatky, a je spojený s najvýznamnejším sviatkom židovského roka – s Jom Kipurom. Ten pripadá na desiateho Tišri. Obdobie medzi týmito dvomi sviatkami je obdobím vnútornej meditácie a duchovnej aktivizácie.
Ako ďalej ÚZNNO uvádza, Nový rok je dňom zúčtovania za všetky skutky predchádzajúceho roka. Sviatok Roš Hašana je spomínaný v Talmude ako výročný deň stvorenia sveta, presnejšie povedané, ako výročie šiesteho dňa stvorenia sveta. V tento deň urobil prvý človek, Adam, svoje prvé kroky a my všetci robíme v tento deň prvé kroky budúceho života. Na prvého Tišri pripadá aj deň narodenia Izáka, deň jeho obetovania a deň Samuelových narodenín.
V našom kalendári práve uplynulý víkend, v sobotu 19. septembra, židovská obec začala rok 5781.
Okrem cintorína sa hovorilo aj o tradíciách pri pochovávaní nebožtíkov. V židovskej kultúre sa pohreb koná do 24 hodín od úmrtia, pričom na uloženie tela sa má používať čo najjednoduchšia truhla, dokonca z nehobľovaných dosák. V niektorých truhlách bývajú aj diery, aby sa telo priamo dotýkalo zeme. Telo sa umyje, zavinie do rubáša, čo je prírodná tkanina, a pokiaľ ide o muža, roztrhne sa jeho modlitebný šál talit a priloží sa mu do truhly, hrobu.
Celý rituál pohrebu má na starosti Chevra kadiša, čo je pohrebné bratstvo. Byť členom takéhoto bratstva je veľká česť. Židovská modlitba, ak má byť vypočutá, musí byť pri nej prítomných aspoň desať dospelých mužov, teda mužov nad 14 rokov, keď chlapci absolvujú akt na úrovni kresťanskej birmovky.
Podujatie bolo súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
