Bozkávam! Necítim.
Až teraz, keď okolo zúri COVID-19, sa táto vtipná fráza stala pravdivou. Vojdete do výťahu, stlačíte nulu. Stojíte zatlačení v kúte bez rúška. „Dočerta! Zase som si ho zabudol“, hromžíte. Ktosi zastaví výťah a nastúpi. Je to Fero.
Viera Dusíková (Autor: red)
Správa sa nejak divne. Váš inak zhovorčivý sused sa k vám otočí chrbtom, urobí krok-sun-krok. Zapichne svoje ego do druhého kúta výťahu, pozdraví a sklopí viečka systémom: „Neotravuj, daj si rúško.“
„Ahoj Feri! Ako sa máš?“ Pokúšate sa o konverzáciu. „Do pohody,“ odbije vás. A tak mlčíte, pričom sa ešte viac prilepíte k stene.
Výťah sa ale ako na potvoru zase zastaví. Keď činžiaková klepňa Amala uvidí tú zostavu – vás bez rúška a Fera v kúte, len zamáva rukou a hlesne, že si počká, lebo ten prťavý priestor meter krát meter je na jej COVID-19 vkus preplnený. Ona je zodpovedná. Ale – predovšetkým – má strach o svoj život.Čo ak sa od vás, nezodpovedného indivídua zo sedmičky nakazí?
V tú chvíľu sa zaprisaháte, že v príhodný okamih sa vrátite domov po rúško, čo vám už asi mesiac bez vyprania a žehlenia trčí vo vrecku rifieľ na opranie.
Výťah sa opäť pohne. To je teda deň! So školským vakom na pleci ho stopne malý Kubo. „Asi zase zaspal do školy,“ hútate. Bez slova, len ledabolým kývnutím zarúškovanej strapatej hlavy skočí Kubo do výťahu, stlačí nulku a čumí pritom do mobilu. Kašle na vás aj na Feriho. Nič od vás nepotrebuje ani nečaká na žiadnu pozornosť. Má rúško aj desiatu vo vaku. Fľašu s vodou naboku. Uchlipne si.
Snažíte sa vystúpiť z výťahu. Ten sa ale pohne. Ale! Práve v okamihu, keď si predstavujete, že Kubo aj Feri vystúpia a vy stlačíte opäť sedmičku, aby ste sa vrátili domov po rúško, výťah sa opäť zastaví a nastúpi doň ONA.
Bože, to snáď nie je pravda! Prečo práve teraz?
„Bozkávam,“ vystrelí z vás tradičný pozdrav starnúceho a milo šarmantného gentlemana. „Necítim,“ odpovedá krásna domová dôverníčka,činžiaková top modelka.
Uvedomíte si, že pre jej výzor a všetky tie krivky dané od Pána Boha, bez trápenia sa vo fitkách, nevynechá domové schôdze ani sused Feri. Kubo sa prestane hrať s mobilom a čumí, ako Ona stláča nulku svojimi trojkami. Bože, prečo je tu COVID? A prečo sa všetci obávame priznať si, že otrepaná fráza typu: „Bozkávam, necítim,“ je tak prudko nerealizovateľná?“
Všetci vystúpili na prízemí.
Výťah ma znáša dolu. Ostávam sám v pivnici. Rozmýšľam nad krásami života. Nad voňavou susedou. V ten istý týždeň mi zazvoní mobil. Ktosi mi v ňom oznamuje, že som bol kontaktovaný osobou, ktorej test na COVID-19 bol pozitívy.To fakt? A bez bozkov? Čudujem sa svetu.
Na Feriho, Kuba či Amálku nemyslím. V mojej pamäti ostane iba ONA. No nech! Za tú cestu výťahom to predsa stálo!
