Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, čo sa musí stať, aby to s nami pohlo?! Boli časy, keď správy o udalostiach vo svete prichádzali k nám skreslené, pokrivené alebo neprišli vôbec. Dnes je situácia iná, správy letia svetom, ba dokonca máme možnosť porovnať ich dôveryhodnosť z viacerých prameňov. Preto aj náš pohľad na udalosti a ich hodnotenie môže byť reálnejší.
Tento krátky úvod preto, lebo chcem vylúčiť nepravosť a účelovosť spravodajstva o udalostiach, ktoré otriasajú civilizáciou a každým človekom, v ktorom ostalo trochu ľudskosti. Potom naozaj nerozumiem tomu, že po zhliadnutí takých reportáží, aké dnes zobrazujú takmer všetky spravodajské médiá, ostávame chladní, ba dokonca veľmi strohí vo vyjadreniach o riešení humanitárnej katastrofy.
Ako je možné, že keď vidíme utrpenie detí, ich matiek, mladých mužov alebo dospelých, nenapadne nám, ako im pomôcť, ako riešiť situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Ako je možné, že sa nepýtame, ako pomôcť tisícke malých detí bez sprievodu, detí, ktoré stratili rodičov, lebo sa im utopili na úteku z krajiny zla. Ako je možné, že sa stránime týchto ľudí v nešťastí, ba dokonca sa o nich vyjadrujeme hanlivo a nepriateľsky. Kde sa stratil primárny pocit pomoci človeku v núdzi a v ohrození?
„Pomôžem, keď aj iní pomôžu“ – ohradzujú sa niektorí, ale to je zrada, zrada ľudskosti a základného pocitu solidarity. Tu predsa nemôžu platiť rozdielne pohľady na ideológiu, náboženstvo, politické presvedčenie. Môžeme namietať, že sme xenofóbni, lebo nás tak po desaťročia učili. Ale už sme dosť dlho slobodnými ľuďmi, aby sme z vlastnej skúsenosti poznali cenu života a slobody. Keď sme my sami potrebovali pomoc a mnohí z nás hľadali slobodu niekde inde, dostalo sa nám pomoci aj ochrany. My dnes odvraciame zrak od utrpenia len preto, že sa bojíme o vlastné pohodlie, z ktorého nám aj tak ani milimeter nikto nechce zobrať. Čo sa musí stať, aby sme si uvedomili hodnoty života ľudí v núdzi? Čo sa musí stať, aby sme chránili to najcennejšie, čo na tejto planéte je, aby sme chránili život?
Minulý týždeň som sa zastavil na vernisáži výstavy v Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch. Stretol som niekoľko milých priateliek a priateľov. Okrem kvalitnej výstavy sme hovorili aj o rádiu a o Piešťanskom týždni. V slovách našich poslucháčov a čitateľov bola úprimná radosť a potešenie z hudby, ktorú vysielame, a z článkov, ktoré sa objavujú v našom týždenníku.
Priatelia, je nám veľkou cťou počuť slová spokojnosti a chvály, ktoré potešia a zároveň zaväzujú. Budeme radi, ak nám aj pre budúcnosť zachováte priazeň, my sa budeme snažiť vás vždy potešiť a nesklamať. Také budú aj Podoby džezu v nedeľu o 20. hodine, v ktorých budeme hovoriť o aktuálnej džezovej scéne a predstavíme nové albumy vydavateľstva Hevhetia.
Na stretnutie sa teší vám a džezu verný Jano Babič.
