PT Univerzál pred desiatimi rokmi zhltli plamene, ale Horalky to prežili

Na druhý deň po požiari sme mali možnosť prechádzať sa zhoreniskom, oheň za sebou nechal spúšť. Obhorené torzo „pétečka“ však prežili – čuduj sa svete – Horalky. Supermarket jeho majiteľ postavil znova – vstalo z prachu ako bájny vták Fénix. A dodnes slúži obyvateľom sídliska Adam Trajan aj všetkým, ktorí tu pracujú, obedujú, chodia za nákupmi a službami.

Požiar svojho supermarketu PT Univerzál vtedy sledoval aj jeho majiteľ Pavol Táborský. Desaťročnú budovu, v ktorej sa nachádzala okrem supermarketu, ôsmich bytov aj pošta, posilňovňa, reštaurácia, papiernictvo, predajňa zákuskov, bufet, stávková kancelária, softvérová firma, predajne textílií a odevov, skladové priestory, motokárová dráha a ďalšie služby, zhltol oheň za jedinú noc – zo štvrtka 19. na piatok 20. augusta 2010. Horieť začala pravdepodobne strecha.

O pol jedenástej vraj ešte nehorelo

Požiar hasili piešťanskí, trnavskí a hlohovskí hasiči, pridali sa k nim aj dobrovoľníci z Pobedima a Moravian nad Váhom. Smolu mali v tom, že hydrant pri „pétečku“ nedosahoval potrebný tlak vody, preto deväť cisternových vozidiel, ktoré tu boli k dispozícii, z celkového množstva jedenásť hasičských áut, čerpalo vodu zo zdrojov pri Kauflande, z Brezovej ulice, Ulice E. F. Scherera a z hasičskej stanice.

„O pol jedenástej sme šli okolo a ešte tu nič nehorelo,“ povedala nám obyvateľka sídliska Adam Trajan. Hasiči sa o ohni dozvedeli deväť minút po jedenástej hodine. Veliteľom zásahu bol Radovan Holec. Okrem aktuálnych ľudí v službe zavolali Piešťanci k požiaru aj ďalších kolegov z domu.

Prvá horela strecha, ľudia stihli vybehnúť

Majiteľ supermarketu Pavol Táborský nám vtedy krátko po polnoci povedal: „Správu o požiari som sa dozvedel vo štvrtok desať minút po jedenástej hodine v noci. Neviem, čo požiar mohlo zapríčiniť. Je to iba desaťročná budova postavená z veľmi kvalitných materiálov, všetko bolo v úplnom poriadku. Predajňa je v tomto okamihu vyhorená, preborila sa drevená strecha, ostali len pevné obvodové múry. Pod strechou bolo osem bytov, štyri z jednej, štyri z druhej strany. Všetci nájomníci, je ich desať, sú vonku. Našťastie, nič sa im nestalo.“

Na nočnú skazu sa prizerali ľudia z celého sídliska, diváci prišli aj z ostatných častí mesta. „Naskakuje mi husia koža, koľko škody spáchal oheň za takú krátku chvíľu. Akoby nám nestačili povodne. Ľutujem nielen majiteľa a ľudí v bytoch, ale aj tých, ktorí tu pracovali a prišli o robotu,“ povedal starší muž nachádzajúci sa v skupinke ľudí, ktorí celé smutné divadlo sledovali takmer tri hodiny. Medzi ľuďmi kolovali fámy o tom, že požiar vznikol buď skratom z elektroinštalácie – vraj sa tam pokazila klíma, iní si šušotali, že ide o úmyselný požiar. Vraj Táborskému zapálili „pétečko“ jeho neprajníci.

V okolí horiaceho pekla bolo najskôr príliš teplo, ale keď hasiči začali ochladzovať budovu a hasiť oheň asi desiatimi „C“ prúdmi, z nich dva vychádzali z vysokozdvižných plošín, zrazu sa zozimilo. Zo strechy šľahali plamene, chvíľami menšie, a keď už sa zdalo, že je požiar uhasený, rozhorelo sa na druhej strane strechy.

Od parkoviska sa pred jednou hodinou v noci prenikavo ozýval aj požiarny hlásič. Bolo tu počuť len šplechot vody, výstražné slová hliadkujúcich mestských aj štátnych policajtov, ktorí celý priestor zabezpečili. Ozýval sa aj kovový zvuk koncoviek hadíc, ktoré hasiči striedavo pripájali k cisternám.

Strecha horela rýchlo, na jednej aj druhej strane budovy sa nachádzali byty, ľudia z nich stihli vybehnúť len v tom, čo mali oblečené. Jedna z mladých žien tu postávala v pyžame, na boku stála záchranka. Záchranári, našťastie, nemali veľa práce. Upokojovali len jednu z nájomníčok zhorených bytov.

Oslovili sme mladú dvojicu, ktorá sa v priebehu jedinej hodiny ocitla na ulici. „Ideme spať k priateľom, prišli sme o všetko, ak nám chcete pomôcť, ukážte nám katalóg nových bytov, nejaký si vyberieme…“ pokúšal sa o čierny humor asi tridsaťpäťročný obyvateľ zhoreného bytu.

Mesto ponúklo ubytovanie i stravu

K miestu nešťastia dorazil okrem zložiek polície a riaditeľov okresného a krajského Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Piešťanoch a Trnave aj vtedajší primátor mesta Remo Cicutto. Prítomný bol aj vedúci odboru civilnej ochrany a krízového riadenia Obvodného úradu Piešťany Igor Košík so štábom.

Požiar monitoroval aj pracovník mestského úradu zodpovedný za civilnú, požiarnu ochranu a BOZP Peter Stillhammer so svojimi ľuďmi. Ten nás ubezpečil, že nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu, požiar majú pod kontrolou. Stillhammer uviedol: „Obyvateľom vyhoretých bytov poskytneme náhradné ubytovanie v azylovom dome, ak by bolo potrebné, uvoľníme aj priestory v základných školách, k dispozícii sú im aj mestské vývarovne.“

Požiar vypukol na ploche 3500 m2

Hovorca Krajského riaditeľstva HaZZ v Trnave Ivan Peťko v piatok 20. augusta 2010 v noci informoval médiá takto: „Na operačné stredisko OR HaZZ v Piešťanoch bol vo štvrtok o 23.09 h ohlásený požiar strechy polyfunkčného objektu PT Univerzál na sídlisku Adam Trajan. Zasahujúca prvovýjazdová jednotka z hasičskej stanice v Piešťanoch po príjazde na miesto a následnom prieskume zistila, že ide o požiar objektu s celkovou pôdorysnou plochou asi 3500 metrov štvorcových. Polovicu objektu tvorí prízemná budova a druhá polovica je dvojpodlažná budova s podkrovnými bytmi. Následne operačné stredisko KR HaZZ v Trnave vyžiadalo ďalšie posily. Požiar zachvátil celú strechu, v dôsledku čoho bolo potrebné evakuovať desať osôb z podkrovných bytov. V piatok ráno o 2.22 h bola ukončená lokalizácia a na likvidácii požiaru sa stále pracuje. V čase odoslania tejto správy likvidáciu požiaru zabezpečujú už iba príslušníci HaZZ z hasičskej stanice Piešťany.“

Hasila takmer tridsiatka hasičov

Riaditeľ Okresného riaditeľstva HaZZ v Piešťanoch Peter Galbo vtedy pre Piešťanský týždeň uviedol: „Išlo o dosť náročný typ požiaru vzhľadom na množstvo nasadených síl a prostriedkov aj rozsah trvania požiaru a jeho charakter v zmysle možnosti nasadenia účinných prúdov v prevažnej miere iba prostredníctvom výškovej techniky. Na základe poznatkov i výsledkov sa nám zdá celý priebeh požiaru nedostatočný, nie však z hľadiska vykonania samotného zásahu. Samotné spozorovanie a ohlásenie udalosti prebehlo neskoro, a preto bol rozvoj požiaru taký bleskový, o čom vypovedajú aj zábery z mestského kamerového systému. Ľudovo povedané – z minúty na minútu to bol žeravý kotol.“

Pri požiari zasahovalo 29 hasičov z troch okresov – z Piešťan, Hlohovca a Trnavy. Pomáhali aj deviati obecní dobrovoľníci z Pobedima a Moravian nad Váhom. Pobedimskí mali dve vozidlá – Mercedes Benz Vario a Tatru 148 – a Moravanci prišli s cisternou Škoda 706. Pretože niektorí z obecných hasičov pracovali a aj pracujú v piešťanskom zbore, môžeme ich rátať medzi profesionálov. K dispozícii mali deväť cisternových automobilových striekačiek, použili tri vozidlá hasičskej záchrannej služby a dve vysokozdvižné plošiny. Nižšia bola z Piešťan a vyššia, 44-metrová, z Trnavy.

Vo vnútri sa nedalo nič robiť

Galbo vtedy dodal: „Požiar sa nepodarilo zachytiť v ranom štádiu, jeho charakter a rozvoj nám umožnil už jedine kontrolovať horenie, aby nevznikli ešte väčšie škody, a tiež, aby sa nepreniesol na okolité objekty. Pokiaľ tam je len jedna cisterna, nasadené sú tri prúdy, je to stále len cez jedno vozidlo, jednu výškovú techniku. Koľko máme dojazd z Trnavy? Dvadsaťtri minút – to je pri požiari celá večnosť! Keď už objekt horí plameňom, čiže požiar je vo fáze plného horenia, potom sa efekt kompaktného prúdu na veľkej ploche stráca. Pri tomto požiari išlo naozaj o veľkú plochu. Takže tam sa už vykonávali úkony, ktoré zabezpečili, aby nedošlo k celkovému zrúteniu obvodových konštrukcií. Vo vnútri sa už nedalo nič robiť – ani zasahovať, ani ochraňovať. Požiar hasilo 29 hasičov, takže síl aj prostriedkov bolo dosť. Naši chlapci, ktorí zasahovali, robili tak, ako je to uvedené v prísahe – s nasadením všetkých síl, schopností, s nasadením vlastného života. Podali maximálny výkon, aby to, čo sa dá, zachránili. Uchránili a vykonali to, čo sa od nich očakáva a na čo sú určení.“