Do Bojníc na zámok, vyhliadku, ZOO či kúpalisko

Do Bojníc si pripravte nielen dobrú kondíciu. Je tu toľko zaujímavostí a atrakcií, že ak máte dosť peňazí a času, budete sa tu cítiť ako v slovenskom raji. Môžete sa vznášať v oblakoch na vyhliadke, užívať si vodné atrakcie na kúpalisku, prihovárať sa všetkým možným živočíchom v zoologickej záhrade, obdivovať zlatú sálu Bojnického zámku a ešte mnoho ďalších zaujímavých miest a zákutí. Do Bojníc choďte aspoň na dva-tri dni. My sme sa poprechádzali po zámku a dívali sme sa na mesto z majestátnej modernej rozhľadne.

Bojnický zámok je považovaný za najkrajší zámok na Slovensku a očaril i v zahraničí. Bol postavený v roku 1113 na vyvýšenom mieste nad mestom. Na počiatku bol hrad celý z dreva a bol súčasťou dreveného hradiska. Až v 13. storočí za vlády Poznanovcov sa začal meniť na kamennú stavbu. V 13. storočí mal hrad nového majiteľa, bol ním mocný a vplyvný Matúš Čák. Počas jeho vládnutia sa na ňom zrealizovalo veľa architektonických zmien. Po Matúšovi Čákovi hradu vládli Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci, kráľ Matej Korvín, kráľ Ferdinand I. či Turzovci. Práve Turzovci vniesli do gotického hradu renesančné prvky.

Ďalšie veľké zmeny nastali koncom 17. storočia za vlády Pálfiovcov. Posledným majiteľom zo šľachtického rodu bol gróf Ján František Pálfi, ktorý začal financovať prestavbu hradu podľa gotických stavieb vo Francúzsku. Posledná obrovská prestavba zámku sa konala v roku 1889 a trvala až 22 rokov. Po smrti posledného majiteľa Jána Pálfiho nastali spory o majetok, ten totiž nemal potomka.

V roku 1923 urobila Československá republika dohodu s dedičmi, a tak sa mnoho vecí začalo dražiť. Po druhej svetovej vojne pripadol zámok štátu a bol znárodnený. Odvtedy je tu národné múzeum. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Smutným obdobím bol rok 1950, keď ho zasiahol požiar, ale štát na jeho obnovu vyčlenil značné finančné prostriedky.

Prehliadka zámku sa začína v miestnosti s krásnymi portrétmi jeho bývalých majiteľov. Počas približne dvadsiatich ôsmich zastavení sa môžete oboznámiť s históriou aj súčasnosťou stavby. Môžete vidieť historické kachle z druhej polovice 19. storočia. Je tu najstarší kus nábytku na zámku, komoda z obdobia renesancie. Medzi skvosty patrí päťhranná veža s maľbami majstra Narda di Cione. Tieto maľby zo 14. storočia sú známe pod názvom Bojnický oltár.

Môžete obdivovať aj zimnú záhradu, obrazáreň s vyrezávanými stenami a stropom z orechového dreva s portrétmi bývalých panovníkov i nádherným kozubom. V malej umyvárni je sklo z českých sklární a v jedálni zasa kozub s emailovou dekoráciou, nábytok z 18. storočia a nádherný porcelán. V pracovni Jána Pálfiho to vyzerá ako v orientálnom paláci, nájdete tu okrem iných prvkov orientu aj vyrezávané stolíky z japonských paravanov. Je tu i hudobný salón so všetkým, čo k nemu patrí. Sedacia súprava, čalúnené pohovky a kreslá s gobelínom. Piano je vyrobené majstrom Belehrádkom vo Viedni.

Najkrajšou miestnosťou je Zlatá sála, v ktorej celý strop je vyrezávaný z orechového dreva a následne potiahnutý zlatom. Stred miestnosti zdobí rokokový stôl s mosadznými ozdobami. Je to miesto, kde sa fotia nevesty so svojimi ženíchmi.

Kaplnka je na mieste, kde bolo pôvodne delové opevnenie. Na čelnej stene kaplnky je freska Panny Márie, keďže bola zasvätená Panne Márii. Prehliadnuť si môžete aj nádherné historické sochy. Sú z travertínovej skaly, na ktorej stojí zámok.

Schody vás dovedú na veľké nádvorie. Na ňom je studňa s hĺbkou 26 metrov. Ďalším bodom prehliadky je modrý salónik na prvom poschodí. Uvidíte tu výnimočný rezbársky talent majstrov v drevenom obložení stien aj v zábradlí na schodišti či v množstve drevených sošiek.

Historická umyváreň si dnes zachovala len mramorový stojan a umývadlo. Môžete vojsť aj do miestnosti, kde sa pripravovali jedlá. Nachádza sa tu veľký cínový príborník z Nemecka. Je tu i výťah, samozrejme, na ručný pohon. Slúžil na prepravu jedál z jedného poschodia na druhé. Obdivovať tiež môžete sálu, ktorá je celá zo žltého a čierneho mramoru.

Nazriete do prijímacieho salónu s krásnymi drevenými kazetami a kreslami, do šatne s neogotickým nábytkom a splachovacou toaletou, do spálne, obývacej miestnosti, poľovníckeho salónu, erbovej či rytierskej miestnosti, do citadely, kde môžete vidieť expozíciu umenia z 19. storočia. Nábytok, sklo, porcelán a iné. Z citadely máte nádherný výhľad na celé okolie Bojníc.

Ďalšou miestnosťou je Huňadyho sála, ktorá je najväčšou na celom zámku. Nachádza sa v krídle, ktoré bolo postavené za čias Jána Pálfiho koncom 16. storočia. Miestnosť sa každoročne používa na koncerty kúpeľného hudobného leta.

Pobudnúť môžete i v negotickej miestnosti. V priestoroch sa nachádzajú sochy kráľa Saula a Sardanapala vytesané z bieleho mramoru. Nevynechajte ani priestor, kde je hrobka so sarkofágmi Pálfiovcov. V krypte je pochovaný aj nitriansky biskup. V strede je červený mramor, a to je hrobka Jána Pálfiho.

Po prehliadke interiéru zámku vám iste príde vhod romantické posedenie v nádhernom prírodno-krajinárskom parku. Má viacero vzácností, za naj raritu sa pokladá lipa kráľa Mateja. Povesti hovoria, že ju zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Obvod kmeňa má úctyhodných 11 metrov, pri pni je to až 12,5 m, dosahuje výšku 9 metrov a koruna stromu má 5 metrov. Lipa bola svedkom mnohých kráľovských osláv a hostín.

Súčasťou parku je ZOO a botanická záhrada, kde si budete musieť kúpiť nový lístok. Keďže je leto, mnohí z vás sa isto radi vykúpu na kúpalisku Čajka. A ak sa v Bojniciach mienite zdržať dlhšie, určite nevynechajte výlet na vyhliadku – Čajka v oblakoch. Dostanete sa tam buď lesoparkom, alebo autom. Cesta vyzerá ako na Havran, autom z námestia Bojníc trvá sedem minút. Neobanujete, je tam bezbariérový prístup až hore do oblakov, dolu plno atrakcií pre deti aj možnosť občerstvenia a luxusného parkovania.