Vtáky Piešťan a okolia (3.): Volavka striebristá – nevesta v svadobných šatách

Jedného dňa som sa rozhodol, že na druhý deň ráno pôjdem fotiť volavky popolavé. Večer som si teda všetko pripravil. Vyčistil techniku, nabil batérie a zbalil maskovanie.

Ráno som vyrazil veľmi skoro, bola ešte tma. Na mieste som chcel byť ešte pred svitaním, aby som nič nevyrušil a mohol sa v pokoji rozložiť a zamaskovať sa. Lokalitu na toto fotenie som si vybral po dlhodobom pozorovaní. Bol to Váh tesne pod priehradným telesom Sĺňavy. Zamaskovaný som sa usadil a nemusel som ani dlho čakať. Priletela volavka popolavá a sadla si na druhú stranu Váhu. Bola ďaleko. Na dobrú fotografiu to nebolo, tak som čakal a pozoroval ďalej.

Po chvíli sa niečo mihlo za korunami stromov a zatočilo ku mne. Sadla si predo mnou volavka striebristá (Egretta garzetta), ktorú tiež poznáme pod názvom beluša malá. Zostala stáť v plytkej vode asi štyridsať metrov ďaleko. To už bolo dosť blízko na dobrú fotku.

V tej chvíli som už vedel, že volavky popolavé v ten deň určite fotiť nebudem. Prednosť dostala táto biela kráska. Pripomínala mi nevestu v svadobných šatách. Bola krásna. Prvé ranné lúče sa dotkli jej štíhleho tela a dlhé pierka sa jemne pohybovali v rannom vánku. Chvíľu tam len tak stála a oddychovala. Zaplavil ma nával adrenalínu, ani som nedýchal. Nechcel som ju vyplašiť. Po krátkom obdivovaní, hoci sa mi ruky triasli, som urobil niekoľko záberov, ktoré mi ponúkla.

Začala loviť ryby, teda aspoň sa snažila. Chcel som urobiť fotku s jej úlovkom v zobáku. No nedarilo sa jej nič uloviť. Je humorné pozorovať belušu malú, ako loví ryby. Splašene pobehuje v plytkej vode sem-tam a pritom sa snaží chytiť vyplašené a unikajúce ryby. Ako tak pobehovala, znovu mi pripomenula nevestu, no tentoraz utekajúcu spred oltára. Urobil som ešte zopár fotografií. V duchu som sa jej poďakoval za krásny zážitok, potichu som sa zbalil a odišiel. Myslím si, že ani nevedela, že som tam bol.