Adriana Hrutková pomáha závislým od drog a alkoholu

Pomocnú ruku podáva i rodinným príslušníkom, ktorí závislosťou člena rodiny trpia. Radí začínajúcim abstinentom po liečbe závislostí, ale aj ľuďom trpiacim úzkosťou a všetkým, ktorí chcú zmeniť svoje staré nezdravé vzorce za nové – konštruktívne.

V Piešťanoch má zriadené nové priestory, kde poskytuje individuálne poradenstvo, ako aj skupinové poradenstvo v Klube abstinentov. Tu je rozhovor so ženou, ktorá dlhé roky radí tým, ktorí padnú príliš hlboko a túžia po návrate do kvalitného života.

Ľudia vraj nie sú závislí od alkoholu či drog, ale od úniku z reality. Začína to úzkosťou, strachom, že nežijú tak, ako by chceli. Hľadajú únik. Takto nejak začína závislosť? Čo je jej hlavným spúšťačom?

Na začiatok nášho rozhovoru potrebujem povedať, že odpovede na vaše otázky sú mojím subjektívnym pohľadom, ktorý bol formovaný mojou skúsenosťou v súkromnom živote, v rámci vedenia Klubu abstinentov v Piešťanoch, individuálneho poradenstva a v posledných rokoch hlavne prácou na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží, kde vediem skupiny závislých.

Ako sa začína u ľudí závislosť?

Asi tak, že koľko rôznych ľudí, toľko rôznych spúšťačov. Skúsim túto problematiku čo najviac zovšeobecniť, pretože na širšie rozoberanie jednotlivých prípadov by sme potrebovali oveľa viac priestoru. Väčšina mladých ľudí a detí prichádza do styku s alkoholom úplne jednoducho, pretože alkohol je všade ľahko dostupný, je to spoločensky tolerovaná droga. Naše deti majú už odmalička v rámci rodinných osláv negatívny vzor, že zábava bez alkoholu nie je zábavou. Myslím si, že rodina má najväčší vplyv na postoj detí k alkoholu v dospelosti, ale, samozrejme, vieme, že deti sú veľmi ovplyvnené i kolektívom kamarátov či spolužiakov.

V súvislosti so spomínaným negatívnym vzorcom s alkoholom v rodinách chcem s vami zdieľať moju skúsenosť – minimálne 90 percent pacientov závislých od alkoholu, ako aj od tvrdých drog, sú dospelé deti alkoholikov. Vyrastali v rodine, kde jeden z rodičov alebo obaja rodičia nadmerne pili, respektíve boli závislí. V takejto rodine deti nemajú možnosť získať zdravé vzorce správania sa v dospelosti.

Poznáme však aj iné prípady, keď rodičia ani nepili, ani nie sú závislí…

Ďalšou skupinou sú dospelí, ktorí mali v detstve príliš benevolentnú výchovu a nemajú hranice, v ktorých sa môžu pohybovať, alebo, naopak, deti veľmi direktívnych rodičov, ktoré nemali možnosť rozprávať o svojich potrebách či vyjadriť svoj názor a alkohol im v dospelosti odbúrava pocit úzkosti.

Závislí ľudia začínajú väčšinou už v mladom veku piť alkohol v rámci osláv alebo len tak na „resetovanie“ hlavy počas víkendov. Často im však príde do života určité ťažké obdobie, problémy a vtedy ich pitie naberie iný smer, pretože začnú práve prostredníctvom alkoholu od problémov unikať a je len otázkou času, keď si ich telo na pravidelné dávky alkoholu začne zvykať. Postupne tolerancia tela na alkohol rastie, dávky sa zvyšujú, začnú prvé abstinenčné príznaky v podobe trasu rúk a psychickej nepohody a vtedy je už človek závislý. Obdobie vzniku závislosti je u každého iné, niekto sa do závislosti prepije za tri roky, niekto za dlhší čas. Výsledok je však rovnaký, závislý človek nie je schopný bez alkoholu fungovať a začínajú sa zdravotné, rodinné, pracovné či iné problémy.

Hovorí sa, že neexistuje človek vyliečený zo závislosti, iba abstinujúci. Čo takýto človek prežíva a čo si musí uvedomiť, aby dokázal obdobie abstinencie ustáť čo najdlhšie, ideálne do konca svojho života?

Áno, závislosť sa nedá vyliečiť, ale pokiaľ človek abstinuje, je všetko v poriadku. Veľa abstinentov má dokonca oveľa kvalitnejší život ako konzumentská spoločnosť. Každý prežíva svoju abstinenciu svojím spôsobom, ale určite sú všetci spokojní, že sa už nemusia točiť vo víre závislosti.

Piešťanský doktor Mendl kedysi na sedeniach s rodičmi závislých detí hovorieval: „Ak im chcete pomôcť, vyhoďte ich z domu. Až keď budú na ulici, bez pomoci, až vtedy budú ochotní liečiť sa a vzdať sa drog, alkoholu a iných závislostí.“ Aká je vaša skúsenosť v tomto smere?

Väčšina rodičov závislých detí môže mať s takýmto direktívnym riešením veľký problém, ale často je to naozaj jediné možné riešenie.

Skúste charakterizovať človeka závislého od čohokoľvek. Ako sa prejavuje, čo si myslí, ako reaguje na podnety?

Závislý človek potrebuje získať svoju drogu, pretože bez nej prichádza kríza. Nedá sa však zovšeobecniť, ako myslí či ako reaguje na podnety. To vychádza z jeho pôvodnej povahovej štruktúry a tú máme všetci inú.

Do klubu abstinujúcich alkoholikov nie je jednoduché vstúpiť. Odkryť v kruhu neznámych ľudí svoje najvnútornejšie, zväčša najbolestnejšie pravdy o sebe chce riadnu dávku odvahy, sebazaprenia i disciplíny. Aj tá je predsa na niečo, čo má byť pravidelné, potrebná. Čo tých ľudí spravidla presvedčí, že práve klub je miestom, kde nájdu pochopenie, dôveru a pomoc?

Nemyslím si, že vstúpiť do klubov je pre začínajúcich abstinentov náročné. Do klubov abstinentov prichádzajú zväčša ľudia po absolvovaní liečby závislostí. Súčasťou tejto liečby sú skupinové terapie, na ktorých sa ľudia postupne učia rozprávať o svojom živote, problémoch, hľadajú spúšťače svojej závislosti. Takže v klube to už nebýva pre nich ťažké. V Klube abstinentov v Piešťanoch máme však aj pár členov, ktorí na liečbe neboli, no veľmi chceli prestať piť, začali chodiť do klubu a už roky nepijú. Klub dáva pocit spolupatričnosti, pochopenia a istoty, že ich nikto nevysmeje, naopak – cítia sa byť pochopení.

Ako vyzerá stretnutie v piešťanskom Klube abstinentov, opíšte jeho atmosféru? S čím najčastejšie majú závislí ľudia problémy? Otvoriť sa? Prijať kritiku? Ospravedlniť sa? Potlačiť vlastnú pýchu či hrdosť? Podriadiť sa kolektívu či jednotlivcovi?

Klub abstinentov v Piešťanoch je podobný ako všetky ostatné kluby. Sedíme v kruhu, dáme si kávu, čaj a rozprávame sa o aktuálnom prežívaní. Budem sa opakovať, ale chcem

zdôrazniť, že to, ako sa začnú ľudia v klube otvárať, prijímať kritiku či potláčať svoju hrdosť, vychádza z pôvodnej povahovej štruktúry a tú máme všetci inú. Každopádne, pokiaľ do klubu chodia, je to znak toho, že chcú na sebe niečo zmeniť, chcú žiť pravdivejší život, byť sami sebou.

Som si istá, že podobné skupinové stretnutia, ako aj individuálne terapie sú vhodné a účinné nielen pre závislých ľudí, ale pre všetkých, ktorí si uvedomujú, že potrebujú v živote zmeniť svoje nezdravé, nefunkčné vzorce za nové, konštruktívne, aby mohli žiť kvalitnejší a zmysluplnejší život. Chce to však veľkú dávku sebareflexie a odvahy pustiť sa do „upratovania“ svojho ja, preto drvivá väčšina spoločnosti túto pomoc odmieta. Ľudia sa boja pravdy, preto radšej ostávajú vo svojich bezpečných stereotypoch a riešia radšej všetkých okolo, je to predsa jednoduchšie.

Dokážu sa vyliečiť pyšní ľudia, ktorí svoje potreby vyvyšujú nad potreby svojich blízkych?

Určite dokážu abstinovať, keď abstinovať chcú. Ich pýcha môže narušovať ich sociálne vzťahy, ale to nemá s abstinenciou nič spoločné. Záleží len na nich, či si túto svoju povahovú črtu priznajú a či ju chcú zmeniť.

Sú závislí ľudia ochotní dávať bez nárokovania si adekvátnej spätnej „vratky“? Spôsob – ja som ti dal, ty mi vráť aj s úrokom – býva ich častým sprievodným javom. Zabudnú, že kedysi im bolo dané, ale ak by sa garde otočilo, oni sú – nie sú schopní rozmýšľať v týchto intenciách. Je to tak, či sa mýlim?

Aj toto je individuálne podľa povahy.

Aká je vaša rada pre závislých ľudí? Čo majú robiť, kde nájdu pomoc a ako ju majú prijať?

V prvom rade musia prijať to, že majú problém s alkoholom alebo drogou. Potom treba absolvovať liečbu a po jej ukončení treba na sebe popracovať napríklad formou individuálnej terapie, kde môže riešiť, respektíve meniť staré vzorce, ktoré ich priviedli k závislosti, za nové, vďaka ktorým môžu úspešne abstinovať a začať žiť život, ktorý ich bude baviť.

A nakoniec by som povedala, že závislí majú tie isté problémy ako ostatní ľudia, len ich nevedeli správne riešiť. Závislosť je len jedna z mnohých ciest, na ktorú sa je možné dostať, keď nežijete tak, ako by ste chceli. Ďalšími cestami môžu byť prejedanie sa, workolizmus, agresia, bulímia, anorexia… Takže terapie sú naozaj určené všetkým, ktorí sa ocitli v bludnom kruhu. Do budúcnosti by som rada otvorila aj iné skupiny, napríklad pre ženy, ktoré potrebujú rozprávať o svojom prežívaní a problémoch, potrebujú sa posúvať dopredu, ale nemajú na to v blízkom okolí vytvorené adekvátne podmienky.

Vizitka: Adriana Hrutková

– Aké vzdelanie, kurzy ste absolvovali?

VŠ v odbore Sociálna práca, absolvovaný dlhodobý štvorročný psychoterapeutický výcvik v Gestalt psychoterapii, výcvik Sociálneho poradenstva u prof. PhDr. Jána Gaburu, CSc., a ďalšie krátkodobé výcviky zamerané na prácu s dysfunkčnou rodinou.

– Kde ste ako poradkyňa pôsobili?

Klub abstinentov Piešťany, ÚPSVaR Piešťany

– Kde je vaše súčasné pôsobisko?

Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie

– Koľko približne a akých ľudí s akými problémami cez vaše poradenstvo prešlo?

Od roku 2007 netuším, dvesto-tristo? Väčšinou išlo o závislosti a osobnostný rast, zmena spôsobu života, úzkostné stavy.

– Kde vás môžu ľudia nájsť?

Na stránke www.ne-zavislost.sk nájdu všetko podstatné.

Stretnutia A-klubu v Piešťanoch

Stretnutia A-klubu sa konajú každý štvrtok od 18.00 do 20.00 h na adrese: Poštová 1, Piešťany (tel. 0908/778 663). Okrem nich sa v pondelok od 17:00 a v piatok od 19. hodiny v týchto priestoroch stretáva skupina anonymných alkoholikov za účelom riešenia spoločného problému a uzdravovania sa zo závislosti od alkoholu pomocou dvanástich krokov (tel. 0907/749 910).

Od marca poskytujem aj individuálne poradenstvo zamerané na konkrétne problémy klienta, a to na adrese: Rastislavova 1, Piešťany. Tieto stretnutia prebiehajú na základe telefonicky dohodnutého termínu na čísle 0908/778 663. Bližšie informácie na www.ne-zavislost.sk.