V Novej Lehote vzdali úctu kňazovi, ktorý zachránil obec pred vyvraždením a vypálením
V obci Nová Lehota odkryli za účasti predstaviteľov obce i evanjelickej cirkvi pamätnú tabuľu venovanú kňazovi Aurelovi Strádovi. Ten na sklonku druhej svetovej vojny zachránil obec pred vypálením a obyvateľstvo pred vyvraždením. Udialo sa to pri príležitosti 75. výročia od ukončenia druhej svetovej vojny.
Obec reprezentovala starostka Dominika Plačková Uhrínová. Pamätnú tabuľu kňazovi na pamiatku aj počesť odhalila seniorka Bratislavského seniorátu Sidonia Horňanová. (Autor: archív ACAV Piešťany)
Spomienkový akt odkrytia pamätnej dosky sa konal pred budovou starej fary, kde evanjelický farár Aurel Stráda pôsobil a kde aj inicioval založenie Združenia evanjelickej mládeže v Novej Lehote. Obec reprezentovala starostka Dominika Plačková Uhrínová. Pamätnú tabuľu kňazovi na pamiatku aj počesť odhalila seniorka Bratislavského seniorátu Sidonia Horňanová, ktorá tento pietny akt uviedla kázňou na základe biblického textu. Pripomenula aj ďalšie májové výročia- skončenie II. svetovej vojny a založenie štátu Izrael, tiež odkaz vrbovsko-piešťanského evanjelického farára Jozefa Bučku, ktorý za kritiku totalitného režimu zahynul v koncentračnom tábore v Ebensee dňa 6. mája 1945.
Aurel Stráda, pôsobil v Novej Lehote v rokoch 1931- 1947
Aurel Stráda sa narodil 1. apríla 1906 v Bratislave. Ľudovú školu, stredoškolské i vysokoškolské teologické štúdium ukončil v Bratislave. Jeden rok študoval v Nemecku na Univerzite v Jene. Ordinovaný- vysvätený bol biskupom Dr. Dušanom Fajnorom 28. 6. 1928 v Modre- Kráľovej. Ako kaplán pôsobil na Starej Turej, v Kostolných Moravciach, vo Veľkom Grobe a na Brádne. Inštalovaný, uvedený za farára na N. Lehote bol 6. 9. 1931 seniorom Júliusom Bodnárom. Hoci A. Stráda bol muž telesne slabý, na jar roku 1945 odvrátil hroziace nebezpečenstvo, zachránil obec na sklonku II. svetovej vojny pred vypálením a jej obyvateľov pred vyvraždením. Spolupracoval s Karolom Dvořákom, vlastníkom lesov v Novej Lehote, ktorého druhá manželka bola Nemka a spolu sa im podarilo presvedčiť Nemcov. Ľudia si rozprávali, že nemecký veliteľ chcel byť tiež niekedy farárom a tak dohoda bola o to jednoduchšia. V tej dobe námestným cirkevným dozorcom Pavel Kravárik. Štáb partizánskej brigády sídliaci na N. Lehote pod vedením Snežinského (krycie meno pre ruského parašutistu Arneckijho, bol profesionálny partizán, pripravovaný v Sovietskom zväze na činnosť v tyle nepriateľa a vysadený v lete 1944 v Slanských horách na Východnom Slovensku. Plnil rozkaz hlavného štábu rozvracať nemecké tylo) bol umiestnený práve v dome miestneho evanjelického gazdu, námestneho a neskôr zborového dozorcu Pavla Kravárika, ktorý vlastnil vysielačku. Súčasťou štábu boli aj ázijskí príslušníci: Turkestanci, Azerbajdžanci. Ázijských príslušníkov miestni na Novej Lehote ľudovo nazývali Čirkízi a majú pomník na cintoríne v Starej Lehote. Trest partizánskych obcí by ich obyvateľov neminul, ak by v nich našli čo i len jedného partizána. Obec Nová Lehota, ležiaca v lone Inoveckých hôr, bola ideálnou základňou pre partizánske skupiny. Ľudia viac či menej dobrovoľne podporovali partizánov. 22. 2. 1945 bola Nová Lehota obkľúčená a obsadená nemeckými vojskami. Nemci hrozili vypálením obce i postrieľaním obyvateľov. Aurel Stráda sa nebál ísť ani na veliteľstvo do Trenčína. Má teda významnú zásluhu na tom, že sa z Novej Lehoty nestali druhé Lidice alebo Kalište.
Pod vedením farára Strádu previedli cirkevníci tiež opravu chrámu, ktorý posvätil v roku 1946 biskup Dr. Samuel Štefan Osuský.
Farár Aurel Stráda inicioval založenie a stal sa aj predsedom Združenia evanjelickej mládeže v Novej Lehote. Jeho zakladajúca schôdza v Novej Lehote sa konala 6. 1. 1943. Po modlitbe farár Stráda prehovoril o význame združenia a potrebe jeho založenia. Všetci prítomní sa osvedčili, že chcú mať združenie. Schôdzky sa konávali v nedeľu po dopoludňajších službách Božích, len raz v mesiaci v II. nedeľu večer o 6. 00 h. Výška členského sa ustálila na 12 korún ročne. Združenci sa osvedčili, že pre vykúrenie cirkevnej miestnosti poskytnú 1 meter kubický dreva. [1] Z Novej Lehoty odišiel A. Stráda za farára do Sazdíc. Posledné roky života trávil v Starej Turej, kde zomrel 19. 11. 1963 a kde bol 22. 11. 1963 pochovaný.
Viera Dusíková, foto archív ECAV Piešťany
Zdroje: Kronika evanjelického a. v. cirkevného zboru v Novej Lehote.
Publikácia autora Ivana Mrvu: Stará Lehota, Nová Lehota, 1348- 1998
Martin Lacko-Pavel Tesárek: 1. východomoslimský pluk SS na
Slovensku, október 1944-február 1945
