Blog Martina Urminského: Ženské prsia
Aj je to tu. Leto spôsobuje, že dievčatá na nás vytiahli tie najviditeľnejšie nástrahy pohlavného dimorfizmu. Prsia. Väčšina mužov im venuje svoj úplne prvý pohľad.
Ten pohľad býva podvedomý, hodnotiaci, zvedavý, lačný i šibalský. Aj ich tvary bývajú rozmanité i neuveriteľné. Citróny, broskyňky, melóny, ale i uhorky, patizóny či uši loveckého psa. Ich pohyb rozhýbe mužské oči. Skackajú, vlnia sa, trasú i chvejú. Len trošku viac odhalené narúšajú našu koncentráciu. Ak nás neočakávanie prekvapia, sme schopní vyliať si pivo do rozkroku. Dievčatá o ich účinkoch dobre vedia a niektoré ich využívajú vždy, keď to potrebujú.
Priznám sa, aj ja ich rád sledujem. Moje oči sa stretávajú s ich „očami“. Niektorým stačí len letmý pohľad, a z tých dokonalých sa nedajú oči spustiť. Niektoré majú v sebe extra silné očné magnety. Koľko mužov už narazilo kvôli nim do stĺpu!? Nemusia byť vždy dokonalé, ale mali by ladiť k postave. Tie správne miery a tvary sú síce pre chlapov magické. Ale aj nedokonalé dokážu vyvolať chemické procesy, ktoré ovládnu chlapské telo, dušu i rozum.
Raz skoro ráno som počul v rádiu štatistiku. Vraj v Rakúsku sú ženy najmenej obdarené a najväčšie zbrane nosia so sebou Britky. Hneď som si to overil na letisku vo Viedni a potom v Birminghame. Je to pravda. Rakúšanky porazí každá Slovenska. Už s dvoječkami tam urobí kariéru. No v Anglicku musia Slovenky zvíťaziť krásou, prípadne rozumom. Ale veľké prsia nie sú všetko.
V každom prípade som vďačný letu za to, čo nám dievčatá ukážu. A neprekážajú mi ani tie hrče na čele, ani to pivo v rozkroku.