Zreštaurovali plastiky kráľa Šalamúna a svätej Barbory

Socha kráľa Šalamúna pochádza zo Šterús a pravdepodobne bola súčasťou interiéru Kostola sv. Márie Magdalény, ktorý bol postavený v roku 1685 pôvodne ako kaplnka a v roku 1756 bol prestavaný. Súčasťou historickej zbierky múzea sú aj sochy troch rímskych vojakov, ktorí pôvodne tvorili súčasť kompozície Božieho hrobu. Socha kráľa Šalamúna je datovaná do druhej polovice 18. storočia (podobne ako rímski vojaci) a bola získaná darom od r. k. farského úradu v Lančári v roku 1936, teda patrí medzi zbierkové predmety získané ešte Piešťanskou muzeálnou spoločnosťou.

     Socha kráľa Šalamúna bola v mimoriadne zlom stave. Drevo vo veľkom rozsahu poškodené drevokazným hmyzom, nevhodné opravy poškodených miest znižovali umelecko-historické hodnoty plastiky. Hrubé vrstvy nevhodných druhotných premalieb (premaľby tváre, krikľavé zelené rúcho a červený plášť) úplne potlačili rezbárske detaily, deformovali vzhľad a výraz tváre. Socha mala odlomenú pravú ruku a žezlo.Po reštaurátorskom prieskume boli odstránené druhotné vrstvy náterov a lakov až po zistenú originálnu farebnú úpravu a zvyšky zlátenia s bolo vykonané základné ošetrenie drevnej hmoty. Jednotlivé časti boli rekonštruované aj rezbársky – doplnkami vyrezanými z lipového dreva – a tiež špeciálnymi tmelmi. Po uvedených úpravách bolo realizovanézáverečné farebné zjednotenie plastiky retušou temperovými a akvarelovými farbami a konzervačná povrchová úprava  tvrdeným včelím voskom. Reštaurovaním sa podarilo zachrániť hodnotnú plastiku a obnoviť jej umelecké a estetické hodnoty.

     Druhou plastikou, ktorá bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia je drevená socha svätej Barbory datovaná do obdobia okolo roku 1800 a podľa nie celkom spoľahlivých údajov by mala pochádzať z Trebatíc. Plastika zachytáva celú postavu svätice, má rustikálny charakter a jej autorom je neznámy rezbár pravdepodobne z blízkeho okolia.

   Plastika bola poškodená drevokazným hmyzom ale i mechanicky a pôvodný farebný vzhľad bol pozmenený mladšími premaľbami. Drevná hmota plastiky bola veľmi napadnutá červotočom s množstvom výletových otvorov, najmä zo zadnej strany sochy. Farebná úprava tváre bola výrazne menej poškodená –  čo znamená, že na výmaľbu mohla byť použitá prímes olovenej beloby (je jedovatá a červotoč sa jej vyhýba).

     Na plášti plastiky svätice a na riasenom golieri boli zistené oranžové a hnedočervené podmaľby. Premaľby reštaurátori zistili na podstavci a lokálne spredu na červenom plášti a modrej tunike plastiky svätice. Originál je vo farebnosti súčasnej variácie farebných tónov, ktoré sú momentálne stmavnuté od zoxidovanej lakovej vrstvy. Lak je na celom povrchu plastiky stmavnutý a skresľujúci farebnosť, pôvodný farebný výraz plastiky. V rámci reštaurovania bola drevná hmota ošetrená a stabilizovaná konzervačným roztokom. Reštaurátori odstránili nepôvodné vrstvy premalieb a stmavnutých lakov. Drobné úbytky drevnej hmoty a výletové otvory drevokazného hmyzu boli vytmelené špeciálnym tmelom. Na záver bol farebnou retušou temperovými a akvarelovými farbami dosiahnutý farebný výraz plastiky a na záverečnú povrchovú úpravu použili tvrdený včelí vosk rozpustený v toluéne. Plastiky reštaurovali Mgr. art Peter Gregvorek a Mgr. art Michal Mišáni.

Foto: P. Gregvorek, M. Mišáni, E. Drobná

Text: Vladimír Krupa