Piešťanec P. Sedliačik chce prvýkrát absolvovať celý Slovakman

Je to pre mňa veľká výzva. Snom každého triatlonistu je absolvovať ironmana. Vždy je to len na jednotlivcovi. Nikto to za mňa neodpláva, neodbicykluje a neodbehne. Treba sa poctivo pripraviť a mať natrénovaný neskutočný počet hodín. Už sa veľmi teším.

V prvom rade v tom, že sa pripravujem v novom oddiele Trian UMB Banská Bystrica pod vedením trénera Mareka Vojníka. Ten trénuje aj majsterku Európy v duatlone Petru Fašungovú.

► V čom je najväčšia zmena v samotných tréningových dávkach?

Líši sa hlavne v objemoch. Bežecká časť pozostáva z 20 až 30 kilometrov dvakrát v týždni, plus nejaké rýchlejšie tréningy a kopcovité behy. Pod cyklistiku patrí príprava v posilňovni, tréning na trenažéri a pokiaľ sa dá ísť von, jazda na horskom bicykli. Plávanie, samozrejme, trénujem tiež, no dá sa povedať, že je z disciplín najmenej podstatné, pretože je hneď na začiatku a všetko sa rozhoduje v cyklistike a najmä pri behu.

Stravovanie a pitný režim sú veľmi dôležité. Keď triatlonista počas pretekov zacíti, že je smädný alebo hladný, už je zle. Treba si to dobre nastaviť, nie je dobré, naopak, žalúdok presycovať. Pred dvomi rokmi sa stalo, že slovenský reprezentant Filip Kristl prišiel po treťom cyklistickom kole povracaný. Jedálniček mám upravený podľa seba. Za tie roky už viem, čo je pre mňa najlepšie. Je bežné, že niektorí triatlonisti si dávajú do fľaše napríklad pivo

alebo kolu.

Beh na lyžiach je v príprave veľmi dôležitý. Každý deň som absolvoval 20-30 kilometrov. Plus som k tomu pridal nejaké plavecké a bežecké tréningy, aby sústredenie nebolo príliš jednotvárne.

Denne trénujem dvojfázovo a každý piaty deň sa snažím si dať úplný oddych. Väčšinou kombinujem ťažký tréning s ľahkým. Regenerujem v saune, na masáži alebo si len zľahka zaplávam. Hlavne pre mňa štyridsiatnika je to dosť podstatné, pretože moje telo už neregeneruje tak, ako keď som mal dvadsať.

Začalo to uplynulý víkend zimným triatlonom v Králikoch, kde sa mi celkom dobre viedlo a siahal som na medailové pozície. Ku koncu cyklistiky som však mal pád a pre zranenie som musel preteky vzdať. Koncom februára chcem absolvovať akvatlon v Mojmírovciach. Neskôr sa chystám na prípravné sústredenie na Malorku, kde budem dva týždne, a potom by som mal mať sústredenie u najlepšej slovenskej triatlonistky Kristíny Néč-Lapinovej v Dvoroch nad Žitavou, ktoré bude zamerané viac-menej na plávanie. Koncom apríla sa už začínajú prvé duatlony, mám v pláne absolvovať aspoň dva na rozbeh. Potom už štartuje triatlonová sezóna, v ktorej by som chcel absolvovať najmä preteky majstrovstiev Slovenska. Vrcholom sezóny by mal byť pre mňa piešťanský Slovakman 226. Mesiac a pol na to bude ešte v Šamoríne polovičný ironman.

Bude to môj prvý ironman. Dúfam, že mi vyjde celkom dobre. Natrénované budem mať, ale najmä beh je v Piešťanoch pre teplotu nevyspytateľný. Posledné dva ročníky boli ozaj tropické. V behu sa bude všetko rozhodovať. Stačí dobre zaplávať a odbicyklovať, no keď beh nesadne, tak to bude stratené. Môj sen je ísť okolo desať a pol hodiny, prípadne lepšie. Nebudem však predbiehať. Keď to bude pod jedenásť hodín, určite budem spokojný.

Samozrejme, v Piešťanoch ma pozná veľa ľudí, takže dúfam, že sa prídu pozrieť a povzbudiť ma. Najmä, keď už budem totálne vyčerpaný, tak mi dodajú energiu. Určite sa príde pozrieť moja dcéra, rodičia, takže sa budem snažiť podať čo najlepší výkon.

Slovakman sa pôjde v Piešťanoch už po piatykrát a bola by chyba, keby sa poriadne nespropagoval a neodohrával sa v miestach, ktoré sú pre diváka atraktívne. Všade vo svete, kde sa koná podobné podujatie, sa návštevnosť mesta niekoľkokrát zvýši. Určite to bude pre ľudí veľký zážitok. Pre mnohých fanúšikov sú to nepochopiteľné výkony. Keď si bežný smrteľník predstaví, že najskôr odpláva 3,8 kilometra, potom pôjde na bicykli z Piešťan do Bratislavy a naspäť a potom pobeží do Hlohovca a vráti sa späť, tak to si zaslúži minimálne potlesk v cieľovej rovinke.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 7, ktoré je v predaji od 10. februára.