Nezakladajte v prírode oheň, trávu a kríky nevypaľujte!
Vonku je veľmi, sucho. Vidíte to aj podľa obuvi znečistenej prachom po pobyte v prírode. V takomto počasí hrozí vysoké riziko vzniku požiaru najmä v prírode, keď si založíme oheň. Stačí jediná iskra, ktorá odfkne z pahreby a požiar je na svete. Buďte preto opatrní a v lesoch či na lúkach si ohník nezakladajte. A na to klasické – staré vypaľovanie tráv úplne zabudnite! Zakazuje to aj zákon! Pokuty sú mastné.
Šetrite našu prírodu, pomôžete jej aj našim hasičom. (Autor: HaZZ)
Jar je v hasičskej praxi spojená s vypaľovaním suchých porastov. Horí stará tráva, ale i kroviny, a keď sa požiar rozšíri, chytia sa aj kmene či nízke koruny stromov. Zahynie všetko živé, čo je tam. Hasiči každý rok opakovane zaznamenávajú niekoľko výjazdov spojených s požiarmi tráv a suchých porastov. Vinník požiaru, ktorý sa šíri rýchlosťou vetra, je zvyčajne neznámy.
Vypaľovanie trávy je protizákonné. Vypaľovať porasty nesmie podľa zákona o ochrane pred požiarmi nikto. Firmy síce môžu spaľovať odpad, ale len v prípade, že im to povolia hasiči. Tento zákon však záhradkárom spaľovanie odpadu priamo nezakazuje. Na druhej strane platí nariadenie, ktoré spaľovanie zakazuje a polícia môže ľudí, ktorí spaľujú, pokutovať. Preto je dobré, ak ide človek spaľovať napríklad záhradný odpad, tento svoj úmysel oznámil aspoň hasičom, aby vedeli, že v tej či onej ulici záhradkár spaľuje odpad.
Aký je rozdiel medzi spaľovaním a vypaľovaním? Vypaľuje sa porast na koreni, teda tráva na lúke. Naopak, spaľuje sa materiál, ktorý je zrezaný a uložený na kôpku. Vinníkovi hrozí za vypaľovanie na mieste pokuta okolo sto eur, v správnom konaní je aj trikrát vyššia, v zákone sa uvádza suma až 331 eur. Právnickej osobe je možné dať v správnom konaní sankciu riadne mastnú, rádovo ide o desiatky tisíc eur, zákon presne uvádza sumu 16 596 eur. Pritom v Piešťanoch stačí svoj záhradný odpad nechať pravidelne vyvážať, a ak je ho viac, určite sa dokážete dohodnúť so Službami mesta Piešťany. Tie majú na Vrbovskej ceste plochu na uskladnenie odpadu zo zelene, ktorú ešte pred jej uložením na skládku podrvia.
Jarné vypaľovanie trávy postihuje nielen pôdne mikroorganizmy, ale aj mäkkýše, motýle, obojživelníky, plazy a vtáctvo hniezdiace na zemi a v krovitých porastoch. Pri horení starej trávy, keď požiar zotrvá na mieste, vzniká teplota 600-800 stupňov Celzia s niekoľkými vplyvmi: pôsobením priameho ohňa je zničených sto percent všetkých vývojových štádií hmyzu do výšky jedného metra nad povrchom pôdy, dochádza k 70-80 % zničeniu jedincov, nachádzajúcich sa mimo ohniska požiaru. Vplyvom zvýšenej teploty dochádza k zničeniu 50-70 % jedincov žijúcich v danej lokalite a vplyvom dymových splodín vo výške od jedného až do troch metrov nad povrchom zahynie život desiatich percent živočíšnych jedincov v danej lokalite.
Uhynie všetko, čo je živé v zemi – chrobáky, larvy, červíky, živé jedince, ktoré majú tú smolu, že sú v danom okamihu na nesprávnom mieste len asi dva-tri centimetre pod povrchom. Tu platí staré známe heslo: „Tráva spálená bolesť znamená.“
