M. Mečíř: Kvality Lukáša Lacka poznám, v USA to, žiaľ, nevyšlo
Do vianočného dvojčísla sme pripravili špeciálny rozhovor s osobnosťou svetového rangu. Vyspovedali sme olympijského víťaza v tenise zo Soulu 1988 a v súčasnosti nehrajúceho kapitána reprezentačného tímu mužov Miloslava Mečířa, ktorý otvorene hovoril o situácii v mládežníckom športe na Slovensku, ale aj o nálade v daviscupovom tíme, o ktorom sa v poslednej dobe nepísalo práve v najlepšom.
► Pred dvomi týždňami ste na Základnej škole s materskou školou v Moravanoch nad Váhom absolvovali spolu s ďalším olympijským víťazom Jozefom Pribilincom besedu s tamojšími žiakmi. Čo vás motivovalo, aby ste medzi deti prišli?
Ľudia z Trnavského olympijského klubu ma oslovili a rád som prišiel. Z času na čas sa mi na takéto besiedky podarí prísť a rád deťom svojím rozprávaním poskytnem nejakú novú inšpiráciu či myšlienky, ktorými ich motivujem. Vždy sa medzi nimi dobre cítim.
► Situácia v slovenskom športe, zvlášť v mládežníckom, nie je práve ružová. Čoraz menej detí má záujem o šport a od toho sa všetko odvíja. Aký je na to váš názor?
Ťažko sa mi to hodnotí, pretože mám teraz trochu iné záujmy a mládežníckemu športu sa momentálne príliš nevenujem.
► Predsa však pri športe a hlavne pri tenise pôsobíte dlhé roky, takže môžete porovnávať. V čo za svetom zaostávame?
Situácia je úplne iná ako za mojej mladosti. Aj politika štátu nie je taká, že masovo podporuje šport ako kedysi. Je vidieť, že malé kluby sú viac-menej odkázané na súkromné financie. Veľké podniky už nepodporujú tak ako kedysi. To zaniklo. Nerád rozprávam s nostalgiou, ale je to, žiaľ, tak.
► Podľa môjho názoru sú deti čoraz lenivejšie. Radšej prežívajú adrenalín pri hrách za počítačom, ako by ho mali prežívať pri športe. Aký máte na to pohľad?
Máte pravdu. Určite tomu neprospieva veľa nových možností a odvetví, ktoré sa dajú vo voľnom čase robiť. Takisto aj elektronika, ktorá je v tejto dobe veľmi pokročilá, odpútava deti od športu a mladí čoraz
viac času trávia pri počítači, tabletoch či telefónoch. Na jednej strane je to dobré, no práve športovaniu to veľmi neprospieva. Deti dokážu medzi sebou komunikovať na diaľku bez toho, aby sa vôbec videli. Šport je však trochu o niečom inom. Aj preto rád chodím na podobné besiedky a snažím sa deti trochu motivovať.
► Prejdime ale k športu, vášmu srdcu najbližšiemu, teda tenisu, a konkrétne tomu piešťanskému. Piešťany dali slovenskému i svetovému tenisu viacero osobností. V čom si myslíte, že spočíva úspešnosť piešťanskej tenisovej školy?
Piešťany majú tradíciu. Už za mojej éry tu bolo veľké tréningové stredisko a tradícia pokračuje aj naďalej. Udržujú ju a v kluboch sa to snažia robiť na dobrej úrovni.
► Sledujete po očku, ako sa darí mládežníkom z Piešťan?
Viem, že v Piešťanoch majú dobré mládežnícke stredisko a je tu viacero hráčov, ktorí sa v budúcnosti môžu stať vrcholovými tenistami. Viem, že sa tu vždy poctivo trénovalo a koncentrovali sa tu tenisti zo širšieho regiónu.
► Tenis sa vo väčšom rozvíja napríklad v Trnave, ale aj vo viacerých kútoch Slovenska. Dá sa to označiť za nejaký tenisový boom?
Tenisových kurtov pribudlo nielen v Piešťanoch, ale aj po celom Slovensku. Veľa z nich funguje na privátnej báze a hráva sa viac komerčne. V súčasnosti to vo väčšom začala robiť Trnava, ktorá predtým bola v pozadí, aj keď tam mali krásne kurty. Vedenie trnavského klubu si počína veľmi dobre. Je to kúsok od Piešťan a je to priama konkurencia. Môže to len prospieť, pretože rivalita nie je na zahodenie.
► Zhodou okolností ste sa minulý rok zúčastnili na slávnostnom otvorení novej tenisovej haly v piešťanskom HS Centre. Podarilo sa vám za ten rok prísť do Piešťan a pozrieť sa, ako sa im darí?
Z času na čas sa v Piešťanoch zastavím. Máme tu aj doktora, ktorý sa stará o národný tím, takže keď máme nejaké problémy, idem za ním na konzultáciu. Väčšinou sa zastavím aj na kurtoch pozdraviť chalanov a chvíľku pokecáme.
► Nedávno ste sa opäť stali nehrajúcim kapitánom daviscupového tímu. Ešte stále vás táto práca baví a napĺňa?
Pokiaľ môžem tímu v niečom pomôcť a moje pôsobenie bude prínosom, budem to robiť rád. V tejto pozícii sa cítim dobre. Stále je to o športe, o mladých ľuďoch a ja len dúfam, že tam nebudem na príťaž.
► Pýtam sa preto, nakoľko sa Martin Kližan prednedávnom vyjadril, že či máte funkciu kapitána doživotnú?
Neviem či to, čo Martin Kližan povedal, vystihol presne. On mal vždy nejaké svoje vyjadrenia, nikdy si nebral servítky pred ústa. Nakoľko ho poznám, tak si myslím, že to nedopadlo až tak zle.
► Mali ste predtým s Kližanom nejaký problém, keď mal takéto pripomienky?
Ťažko sa k tomu vyjadrovať, je to jeho názor. No sme tím a nie je to o názore jedného hráča. Zväz ma oslovil, aby som to robil ďalej. S Martinom som sa o tom bavil, povedal, že proti tomu nemá nič, takže by to malo byť už v pohode. Možno chcel, aby to robil niekto druhý. Aj to je riešenie, ale uvidíme, ako to pôjde tento rok a potom sa bude rozhodovať, čo ďalej.
► Takisto mal aj výčitky k ostatným spoluhráčom, že na zápasy Davis Cupu chodia akoby na výlety a neodovzdávajú všetko. Bola jeho kritika na mieste?
Vždy sú medzi hráčmi menšie rozdiely v názoroch. Každý je iný a aj čo sa týka realizačného tímu, každý má inú predstavu o fungovaní. Jeden hráč by chcel taký servis, druhý onaký a ono sa to potom ťažko zlaďuje, aby boli všetci spokojní. Pre všetkých sú podmienky rovnaké. Kritické pripomienky to však môžu posunúť len ďalej.
► Členom reprezentačného tímu je aj Piešťanec Lukáš Lacko, na ktorého sa po poslednom vystúpení v rámci Davisovho pohára v USA zniesla vlna kritiky. Ako vidíte vy túto situáciu?
Zhodnotil by som to trochu s odstupom času. Myslím si, že každý má svoje horšie i lepšie chvíle. Rozhodnutie, kto nastúpi, je na kapitánovi, teda na mne. Viem, že Lukáš zahral dobre predošlé zápasy a poznám jeho kvality. Viem, že od neho sa dá očakávať solídna výkonnosť.
► Lenže Lacko predtým laborovalso zranením, mal nejaké osobné problémy a príliš sa na to, aby nastúpil, necítil. Napriek tomu však hral, no v zápasoch pôsobil odovzdaným dojmom a jeho výkony neboli podľa predstáv.
Veril som, že počas prípravy a tréningov sa zlepší a dostane sa do hernej pohody. Na druhú stranu mal proti sebe veľmi ťažkých hráčov, čo mu príliš na sebavedomí nepridalo. Dopredu však človek nikdy nevie, ako sa zápas vyvinie. Keby som vedel, že vôbec nebude použiteľný, tak som ho mohol nechať doma. Veril som, že herné kvality na to má. Žiaľ, nevyšlo to, ale je to šport a to sa stáva. Nerobil by som z toho zbytočnú aféru.
