Milenci inšpirujú k láske ľudí v Piešťanoch aj v Bratislave
Keď sa v Piešťanoch začalo s organizovaním plenérovej výstavy Socha piešťanských parkov, jedno z najkrajších diel sochára Alexandra Trizuljaka, ktorý sa významnou mierou podieľal na jej organizovaní, ostalo v Piešťanoch. Dvaja bronzoví milenci prepletení v milostnom objatí krášlia priestor Sadu A. Kmeťa. Tvoria mystický pár, ktorý navádza ľudí tu oddychujúcich k zastaveniu sa, objatiu s milovanou osobou počas vychádzky z mesta na Kúpeľný ostrov. Inšpirujú k láske celé generácie ľudí.
Bolo by asi príliš egoistické, aby sa Milenci – takí dokonalí – nachádzali len v Piešťanoch. Alexander Trizuljak ich znásobil. Rovnaké súsošie, ale zasadené do fontány, ktorá je tvarom i prúdmi tryskajúcej vody podobná staničnému leknu, len v strede s milencami, nafotila naša čitateľka Janka Horylová z Rakovíc: „Pri jednej ceste v Bratislave som náhodou zablúdila na Dulovo námestie, kde je pred hotelom Apollo kúsok nášho mesta. Sú tam Milenci A. Trizuljaka, zasadení vo fontáne, v tomto čase bez vody.“
Alexander Trizuljak sa narodil 15. mája 1921 vo Varíne neďaleko Žiliny a patrí medzi popredných slovenských sochárov. Jeho otec bol roľník, a aj keď v rodine bolo deväť detí, otec si dal veľmi záležať na kvalitnom vzdelaní svojich troch synov. Boli prví z dediny, ktorí išli študovať na stredné školy a neskôr získali i vysokoškolské vzdelanie. Štúdiá absolvoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a sochárstvo vyštudoval neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Po niekoľkých žánrových prácach s námetom lásky, materstva, šťastia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch niekoľko rozmerných plastík. Medzi najvýznamnejšie patria diela Detvan a sochy Víťazného vojaka na pylóne bratislavského Slavína. Pamätník Víťazstva nad fašizmom slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v histórii slovenského sochárstva nemal a dodnes nemá konkurenciu.
V roku 1961 sa začali písať dejiny podujatia Socha piešťanských parkov. V tomto roku bola v exteriéroch parku prezentovaná práve tvorba Trizuljaka, ktorý pôsobil ďalej ako predseda organizačného výboru výstavy. Zakladatelia výstavy chceli, aby v tunajších parkoch zostali po každom ročníku dve-tri plastiky a výsledkom mala byť stála galéria sôch v prírode. S touto myšlienkou zanechal Trizuljak pri Kolonádovom moste svojich Milencov.