Dlhovekým kráskam sa v piešťanskej rodine darí

U Petrovičovcov majú korytnačky suchozemské, latinský názov Geochelone pardalis. „Majú tri mesiace, krásne jedia a sú veľmi živé. Pri tomto druhu nepotrebujete vybavovať žiadne Cites ‚papiere‘ ako pri ďalších druhoch, tento druh korytnačiek nezimuje,“ uviedla majiteľka.

Tieto dlhoveké krásky u nás poznáme skôr pod menom korytnačky leopardie. Ich pôvodný domov je v Afrike, na Slovensko malých „leopardíkov“ s pancierom dovážajú alebo sa dajú kúpiť u chovateľov. „My máme korytnačky od roku 2013 a na naše veľké prekvapenie sme mali v roku 2018 aj prírastok. Naša Pištinka nakládla v septembri 2017 jedenásť vajíčok. Jedno sa nám v januári vyliahlo,“ povedala Katarína Petrovičová.

U korytnačiek je prvá znáška väčšinou problematická, vajíčka bývajú neoplodnené, teda prázdne. „Aj v našom prípade to bolo podobne, až na jedno. Ale aj to je úspech, pretože samička bola oveľa väčšia ako samčeky,“ upresnila chovateľka. Korytnačky medzi sebou nemajú vyhradeného jedného partnera, preto je najlepšie, ak je ich viac pohromade. Máte istotu, že sa navzájom zapáčia. Petrovičovci majú dve samičky a troch samčekov. Keď kupujete mláďatká, nikdy neviete, či to je samček alebo samička. Treba počkať štyri až sedem rokov, keď je možné rozlíšiť pohlavie. Je to trošku aj lotéria, či sa podarí vybrať „správne“.

Podľa Piešťanky je chov korytnačiek náročný, treba si preštudovať veľa článkov, zbierať skúsenosti od iných chovateľov, aby mohli byť spokojné, aj keď nežijú vo voľnej prírode. A treba si uvedomiť, že korytnačka je „kamarát“ na celý život, v dobrých podmienkach sa dožíva vyše 50 rokov.