Sedemdesiat fotografií Mariana Dubovského – prierez jeho celoživotnou tvorbou

Na vernisáži, ktorá sa konala minulý týždeň, jeho tvorbu aj životné kréda predstavil galerista Martin Valo, ktorý vyjadril obdiv a vďaku za cenné rady, ktoré mu Marian Dubovský odovzdával počas dlhých rokov. Dubovský ako džentlmen nezabudol poďakovať nielen všetkým súčasným aj dávnym členom piešťanského fotoklubu, s ktorými mal tú česť spolupracovať, ale aj svojej manželke Mirke za trpezlivosť a podporu v jeho záľube, ale aj znášaní finančných nárokov z toho plynúcich. Každý fotograf si stále mení a dokupuje techniku a tá je aj bola vždy nákladná. Tiež poďakoval svojej dcére Ivke, ktorá mu priniesla novú inšpiráciu nielen vo fotení, ale aj vo vzťahoch a náhľade na život.

Prečo fotí Dubovský prevažne krajinky? „Budem parafrázovať fotografa Jana Saudka, ktorý hovorí, že fotograf, ktorý nevie fotiť portréty, fotí krajiny. Ja fotím krajiny. Tiež budem parafrázovať môjho kolegu Štefana Kučkovského, ktorý tvrdí, že fotiť krajiny je dobré, lebo za ňou musíte ísť. Nepríde vám domov, ale treba vyjsť a urobiť aj pár krokov, pozrieť sa, čo je tam pekné, a zaznamenať si to. Krajina mi učarovala preto, že je to vlastne určitým spôsobom oddych, relax, nabratie nových síl a mnohokrát i to, že krajina vás neoklame, čo sa stane niekedy v spoločnosti aj u ľudí, čiže preto som zvolil krajinu. Výber fotografií, ktoré prezentujem, je rôzny. Snažil som sa obsiahnuť všetko od čias mojej prvej výstavy, ktorú som mal v roku 1977, až doteraz. Takže niekedy to vyzerá zmätene, ale chcel som, aby sa prezentácia dotkla celej mojej tvorby.“

Dubovský sa zdôveril, že fotí od pätnástich rokov, keď ho inšpiroval Robo Žák, ktorý dostal na Vianoce ruský fotoaparát FED. V roku 1971 sa stal členom najstaršieho piešťanského fotoklubu, ktorý v tom čase viedol Eugen Jurisa. „Kúpil som si aj ja fotoaparát československej výroby Rex za 75 korún a začal som fotiť. Najprv kamarátov a okolie domov, rodinu, a ako šli roky, kupoval som si nové fotoaparáty Smenu a neskôr Praktiku. V čase štúdia na vysokej škole som trošku utlmil tvorbu a potom, keď som sa v roku 1977 vrátil do Piešťan, začalo sa opätovne moje fotenie. Prešiel som dvomi piešťanskými fotoklubmi a po roku 1989, keď vznikol klub, ktorý sídlil v Kursalone, som sa opäť stal členom. Zotrval som v ňom až do minulého roka. Cítil som, že už nemá taký ten spirit, ducha, preto som odišiel. Bolo to možno aj trochu mojou vinou. Začal som fotiť pre seba a pre svoju potechu.“

Na výstave môžete obdivovať krajinky, športové zábery, koncerty, zábery z dovolenkových pobytov, ale napríklad i zábery zo stretnutia motocyklistov Harley-Davidson. Bolo to v čase, keď sa v Prahe konal koncert Dubovského obľúbenej kapely Rolling Stones. Aj tam bol a fotil.

Často je ho vídať na bicykli. Preto sme sa ho spýtali, či má na svojich potulkách stále pribalený fotoaparát? „Som ešte stále ten typ človeka, čo neustále preteká. Pribaliť fotoaparát mi nezíde na um. Za jeho prítomnosť v batohu môže skôr moja manželka. Ja upaľujem aj na cyklotrase do Nového Mesta nad Váhom. Manželka mi hovorí, zastav sa a pozri, aké je to krásne! Na jej podnet sa zastavím a fotím. Ona je motivačný faktor.“

Piešťanský fotograf vystavuje aj fotky z dovoleniek, rodinné snímky i scenérie. „Keď idem do zahraničia, snažím sa odfotiť niečo iné ako pohľadnicu. To, ako ja vnímam krajinu cez oko fotoaparátu. Venujem sa aj postprodukcii. Niekto je za takzvanú čistú fotografiu, ale ja si myslím, že odkedy je človek na našej planéte, prírodu mení. Prečo by som ju ja slušne a bez ďalších následkov nemal meniť k svojmu obrazu. Vyrábam krajinku tak, ako ju vidím. Fotky upravujem v programe Luminar, je to výhodné tým, že prvotná investícia je 60 eur a máte program k dispozícii nastálo. Ostatné grafické programy treba stále platiť. Ja nie som fotograf, čo zarába na predaji snímok, robím ich pre seba, preto to robím takýmto spôsobom,“ skonštatoval Dubovský.

Aký je jeho sen fotografa? „Každý deň túžim urobiť aspoň jednu dobrú fotku. Nemusí byť zo zahraničia, môže to byť niečo okolo. A ako hovorí vynikajúci fotograf Stano, stačí urobiť jednu fotku denne a za rok je ich 365. A ako ďalej hovorí pán Saudek, za život urobí aspoň tri-štyri dobré fotky. Tak verím, že niektorú aj u mňa budú ľudia vidieť.“

Viera Dusíková