Lajdova Posledná večera Leonarda da Vinciho na plátne aj v knihe

Vzťah Stana Lajdu k tomuto obrazu trvá už celé polstoročie. Rodák zo Žiliny skutočne maľoval Poslednú večeru celých päťdesiat rokov – na tisícky rôznych spôsobov. Predchádzali im nespočetné množstvá štúdií a náčrtov. Ten prvý obraz – ktorý ho motivoval na celý život – mu v čierno-bielom prevedení na chodbe daroval starý otec. „Bol to obrázok, čo sa vkladá do modlitebných knižiek. Na tú chvíľu nikdy v živote nezabudnem,“ uviedol Lajda počas vernisáže, ktorá sa konala v Dome umenia v utorok 5. novembra.

Výstavu otvorila a hostí privítala jeho riaditeľka Edita Bjeloševičová. O hudobný program sa postarala žiačka Základnej umeleckej školy v Piešťanoch Lucia Mitošinková, ktorá si pre túto príležitosť pod vedením svojho učiteľa Fialu pripravila skladbu Johanna Sebastiana Bacha – Buré. V galérii sedeli príbuzní Stanislava Lajdu, ale aj jeho priatelia a priaznivci umenia. Zväčša išlo o veriacich ľudí, ktorí majú podobne ako Lajda vzťah k Leonardovmu stvárneniu poslednej večere, keď Ježiš Kristus hodoval za stolom so svojimi apoštolmi. Každé gesto rúk, každý obličaj a odev, predmety a ich stvárnenie je presným odrazom biblicky popísaných posledných okamihov Krista pred jeho ukrižovaním, ale stvárňujú aj život Leonarda. „Obrázok, ktorý mi daroval starý otec, som detailne študoval zväčšovacím sklom, neskôr mikroskopom. A už ako trinásťročný som urobil prvú kópiu temperovými farbami. Aj na tejto výstave ju môžete uvidieť, je to dielo chlapca, ktorý ešte nepoznal, čo je to perspektíva,“ povedal Lajda.

Dielo ho inšpirovalo k túžbe po vedomostiach. Chcel vedieť o Leonardovi, jeho živote a tvorbe viac. To aby ho dokázal pochopiť. „Navštevoval som knižnice a už ako chlapec som si od pracovníčok vypytoval náročnejšiu literatúru, aká sa požičiavala iba dospelým. Preštudoval som stovky kníh. Od starkej som si za pár drobných zháňal literatúru po antikvariátoch. Aj manželku som si vzal knihovníčku. Musela sa zmieriť s tým, že doma budeme mať tisícky kníh, ktoré už pomaly ani nebudeme mať kde ukladať,“ usmial sa Lajda na svoju polovičku, ktorá sedela v prvom rade neďaleko svojej matky. Obom Lajda vyslovil obdiv. Svojej žene poďakoval za roky nesmiernej trpezlivosti a lásky, ktorou ho zahŕňala, aby on mohol pokojne a veľmi, veľmi pomaly maľovať svoje diela. A tiež reštaurovať Leonardovu Poslednú večeru.

„Sám Leonardo hovorieval: ‚Veľká láska sa rodí z veľkého poznania.‘ Iba tak som mohol zrekonštruovať jeho Poslednú večeru. To by sa bez lásky z poznania nedalo. Pôvodný obraz bol veľmi zničený. Objavil som ho v jednej z kníh niekedy okolo roku 1979, bolo to v čase, keď som začal študovať reštaurátorstvo na vysokej škole. Originál bol sčernalý, niekoľkokrát premaľovávaný, mal na sebe vrstvy smogu. Bol to zázrak, že prežil do dnešných dôb. Reštaurovali ho celých dvadsať rokov. Odkrývali jednu vrstvu za druhou a samotní reštaurátori boli veľmi sklamaní, keď zistili, že z pôvodného diela ostalo zachovaných len asi štyridsať percent. Rátali s tým, že to bude oveľa viac,“ skonštatoval Lajda.

Aby zhotovil svoje dielo, porovnával najstaršie kópie obrazu. Ten tvoril postupne dlhé roky. „Mojim známym sa aj mesiace zdalo, že som s obrazom nepokročil, ale ja som im ukázal, čo som za tú dobu urobil. Pracoval som veľmi detailne, ak by som niečo odflákol. Sám by som si uškodil a oklamal sám seba,“ povedal umelec.

Všetky tie náčrty, úvahy, postoje, tisíce skíc a kópií tvorili spolu s finálnou rekonštrukciou bohatý materiál pre literárnu podobu knihy, ktorú Lajda napísal ako poctu Leonardovi. Práve ikonická Posledná večera odkrýva pred nami silné aj slabé miesta Leonardovej povahy. Zamýšľa sa nad jeho proklamovanou homosexualitou a rekonštruuje jeho ambivalentný postoj k Michelangelovi. Zdôrazňuje, že umelec bol naozaj zložitou osobnosťou, ktorá napriek obdivuhodnej pracovitosti a cieľavedomosti neraz zápasila s pochybnosťami najrôznejšieho druhu.

Lajda hľadá vo svojej knihe, ktorá obsahuje 544 strán a vyšla už v druhom náklade, pretože prvý sa rozchytal, odpovede na dosiaľ nezodpovedané otázky prameniace zo zložitej náboženskej symboliky, ktorej je Leonardovo vrcholné dielo plné. To všetko prostredníctvom beletrizovaného príbehu a aj hĺbkového odborného rozboru slávneho diela.

Ak ste sa nechali inšpirovať, nezabudnite zájsť do Domu umenia na výstavu, ktorá patrí medzi skvosty slovenského výtvarného umenia. Lajdova Posledná večera je oslavou života a diela Leonarda da Vinciho, vlastným menom Leonarda di ser Piera, nemanželského syna notára Pierra a dedinčanky Cathariny. Narodil sa 15. apríla 1452 o 22.30 h v horskej dedinke Anchiano pri meste Vinci. Zomrel ako 67-ročný.

Zanechal za sebou hlbokú stopu do budúcnosti. Okrem umeleckých diel zostrojil lietajúce stroje, helikoptéru či tank, ponorku i auto poháňané pružinovým mechanizmom a tiež predchodkyňu dnešnej kalkulačky. Bol posadnutý lietaním. Vynašiel prístroj na zisťovanie rýchlosti vetra – anemometer a tiež taký, ktorým sa dal zisťovať smer vetra, čiže anemoskop. Tiež zostrojil prístroj na kontrolu vodorovnej pozície pri lete – inklinometer.