Tajiť či zverejniť veci verejné

Prečo sa tak dialo, i na to je pomerne jednoduchá odpoveď. Išlo v prvom rade o zbabelosť a hlavne neschopnosť radnice pod Tamajkovým vedením svoje investičné zámery obhájiť. I keď zo začiatku, respektíve v druhej polovici Tamajkovho volebného obdobia, sa tak dialo (v prvej polovici sa v Piešťanoch nič nestavalo ani neopravovalo).

Ale keď prišli na verejný pretras investičné akcie, ako napríklad výstavba parkoviska vo vnútrobloku na Winterovej ulici či zámer kompletnej revitalizácie Štúrovej ulice, tak „tamajkovcov“ transparentnosť prešla.

Po zverejnení týchto projektov sa totiž zo strany verejnosti zdvihla vlna námietok. Či oprávnených, či imaginárnych, nechcem rozoberať. Ale „tamajkovci“ poučení reakciou verejnosti zvolili radikálne zmeny v komunikácii s verejnosťou.

V závere Tamajkovho funkčného obdobia sa im podarilo zohnať stovky tisíc eur na projekty z eurofondov, avšak aby neobišli s dlhým nosom, ako v prípade predošlých plánovaných investičných akcií, a konečne už v meste niečo postavili či opravili, zvolili postup informácie o projektoch utajiť. A tak sa dnes mnohí čudujú, ako napríklad vyzerá na konci rekonštrukcie Bratislavská cesta či Ulica A. Hlinku.

Nové vedenie radnice sa bude musieť zorientovať a zodpovedať si otázku, ako má postupovať. Pretože sú dve možné cesty. Ľahká, Tamajkova – projekty tajiť. Alebo zložitejšia – podrobiť svoje zámery verejnej diskusii a často aj kritike.

Avšak prvá možnosť zrejme už do dnešného sveta liberálnej demokracie ani nepatrí. Pretože verejná správa je služba verejnosti a verejnosť má do správy veci verejných čo hovoriť.

Na to však treba mať odvahu vyliezť z útrob mestského úradu a pred verejnosť sa postaviť i vo forme diskusií s obyvateľmi priamo na mieste, kde sa majú plánované rekonštrukcie realizovať. Nie ich postaviť pred hotovú vec, že sa už nič nedá zmeniť.