Posledné tankovanie veteránistov
Veteránisti z Piešťan a okolia poriadali aj sa zúčastňovali veteránskych akcií počas roka v krásnom prostredí Slovenska, ba i Moravy. Tak to bolo i posledný septembrový víkend na stretnutí, ktorého sa zúčastnili aj ich kamaráti spoza rieky Moravy.
Už niekoľko rokov sa stretávame v nádhernom prostredí malebnej dedinky Slovenská Ľupča, ktorá je obkolesená krásnymi lesmi a strážená majestátnym hradom. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Hron v blízkosti Banskej Bystrice. Slovenská Ľupča sa v listine kráľa Bela IV. pod názvom Lypche spomína už v roku 1250. Nuž, tejto obci právom prináleží prívlastok „slovenská”.
Ubytovaní sme boli v krásnom prostredí chaty s ľúbivým názvom Chata Slovenka v dedinke Moštenica. V piatok 27. septembra sme prišli v skupinkách aj jednotlivo. Po večeri nasledovalo opekanie pri ohni. Chcete vedieť o čom sa veteránisti rozprávajú pri vínku? No predsa o tom, čo zrenovovali, a hlavne, čo staré a vzácne kúpia na renováciu.
V sobotu sme boli pozvaní do dedinky Ľubietová, kde obec poriadala Michalský jarmok. Naše veterány boli vystavené a verejnosť vyberala najkrajšie vozidlo. Domáci to brali ako sviatok, všade bol kopec stánkov. Na pódiu vystupovali pekné dievčence a chlapci v krojoch a spievali naozaj ľúbivé slovenské piesne. Prialo im aj počasie. Slniečko svietilo, voňala klobása, cigánska, bryndzové halušky, jelení guláš, na ktorý sme boli pozvaní i my.
Odtiaľ sme vyštartovali spanilou jazdou do obce Podkonice, kde sme súťažili v jazde pravidelnosti. A kto vyhral? No predsa všetky posádky.
Treba poďakovať vedúcemu akcie Emilovi Drličkovi, jeho manželke Janke, časomeračom, ale aj Obecnému úradu Ľubietová, občanom, kuchárom, poľovníkom aj pani učiteľke, ktorá vedie osvetu. Ďalej Obci Podkonice, starostovi a obecnému zastupiteľstvu, i kuchárom, ktorí nás pohostili výbornými haluškami a gulášom.
Obec Podkonice sa rozlieha na území s množstvom prírodných krás, kultúrneho dedičstva, kde je veľa možností na rekreáciu a športové vyžitie. Patrí do skupiny dedín tzv. banskobystrického salašníckeho typu. So salašníctvom sa spája miestna tradícia výroby salašníckeho riadu, zvoncov, fujár či črpákov. Mimochodom, zvonce pre ovečky som si kúpil aj ja. V obci sa nachádza múzeum lyží. Majiteľ zbiera lyže, ktoré majú historickú hodnotu, treba to vidieť.
Sobotný večer sme strávili pri ohníku, harmonike, nechýbala slanina, špekáčiky, liguere, dobrá nálada, vtipy. Speváci spievali piesne, naša najmilšia je „Ešte som nevidel tak dievčatko plakať,“ no pridali sme aj „Americký men robí každý dzen“.
V nedeľu po raňajkách sme sa rozlúčili a s vetrom vo vlasoch uháňali domov.
Emilko, ešte raz ďakujeme a Chatu Slovenka objednaj aj o rok.
Milan Boďo
