Krakovany prežijú aj storočný hladomor
V Krakovanoch bolo opäť veselo. Už po 16-krát tu počas víkendu 21.-22. septembra organizovali Slávnosti jesene, ktoré nesú podnázov: Veselo na tekvicovom dvore. Tí, ktorí nelenili a do Krakovian zašli, si mohli oči vyočiť a popučiť sa od smiechu, keď videli, čo všetko našinci dokážu vyrobiť z tekvíc, zeleniny, ovocia, plodov jesene, ba i zo starých bicyklov či atráp nôh, ktoré trčia zo „šulca“ slamy.
Boli tu vtipné postavičky, aranžmány i všelijaké liečivé likéry, šťavy, džemy, kompóty. Všetko vďaka pracovitým slovenským ručičkám, vynaliezavosti ľudí a ich chuti urobiť iným radosť a sebe i obci osoh.
Jesenné slávnosti sa nezaobišli bez výstavy ovocia a zeleniny, ale i dekorácií. Boli spojené s ochutnávkou rôznych gulášov a iných pokrmov. Ľudia stáli „v šóre“ na sladučký burčiak, koláče od výmyslu sveta – makovníky, orechovníky, tvarohové, jablkové, slivkové, či iné maškrty.
Hneď pri bráničke do dvora dostal každý maškrtník tekvičkový kompót a kto bol veľmi hladný, mohol počkať na parádnu živánsku. Ak by niekto pri hodovaní začal mať zdravotné problémy, boli tu členky Slovenského Červeného kríža, čo by mu ihneď pomohli. Stolujúcim návštevníkom hrala pod šírym nebom vždy nejaká kapela. Raz to bola Borovienka, inokedy Liskované alebo country v podaní kapely Tip Brezová. Pil sa nielen burčiak, ale v peknom počasí chutilo aj pivo či víno a pre deti tu bola cukrová vata i nealko. Pri stoloch boli celé partie – kamošov, kolegov, rodinných príslušníkov.
„Vždy hovorím, že do Krakovian môže prísť aj hladomor. A my budeme mať aj sto rokov čo jesť,“ smiala sa jedna z gazdiniek, ktorá tu so svojím manželom prezentovala nielen všakovaké zaváraniny a „lektvary“ z pagaštana konského, kostihoja a iných liečiviek, ale aj nádherné rajčiny, papriky či inú zeleninu. Najkrajšie výpestky mali vybrať návštevníci. Do pohárika hádzali farebné koráliky a kto ich mal najviac, mohol si byť istý, že je dobrým záhradníkom.
Pozitívom tejto akcie je, že ju podporujú aj okolité obce a mesto Vrbové. Nielen škôlkari či školáci, ale aj rozličné organizácie a pestovatelia plodín a rastlín, ba ešte i vodohospodári sa v Krakovanoch pochválili svojím umom a tvorivosťou.
Fantázii sa medze nekládli. Na stromoch sedeli sovy, pod nimi behali ježkovia, myšičky či mačičky, vo výbehu boli ružové prasiatka, v starom kočíku vystlanom brečtanom spinkalo tekvicové bábätko, Vilko aj jeho kamoš lúčny koník slúžili na fotenie, slamený pajác zmorený prácou a vínom, tekvicové mačky a iné postavičky, kukuricové tanečnice, roháče, strašiaci sa tiež vynímali v spleti floristických a aranžérskych diel. Nie je možné vymenovať všetko. Napríklad krakovianska materská škola si vyrobila cirkusové šapitó, ďalšie škôlky z okolia zasa iné prudko fotogenické jesenné súsošia.
Súčasťou podujatia boli fotografické výstavy Eda Čupku, Emila Štefanku a Petra Seitlera.
Po celé tri dni trvania jesenných slávností sa nad Krakovanmi gúľalo veselé septembrové slnce. Takže aj ono rozdávalo plnými priehršťami dobrú náladu a šírilo pohodu.
Viera Dusíková
