Zoričákove sklené plastiky magnetizujú diváka

Zoričákove sklené plastiky „Okná do vesmíru“ magnetizujú diváka tajomstvom aj poéziou, fascinujú majstrovstvom i hravosťou. Po prvý raz ich piešťanské publikum zočilo v piatok 6. septembra počas slávnostnej vernisáže. Prišli sa pozrieť mnohí, a to nielen vášniví obdivovatelia umenia, ale nazreli aj náhodní okoloidúci. Sklené diela upútali i objektívy fotografov.

Ján Zoričák ako pätnásťročný začal študovať na Sklárskej umelecko-priemyselnej škole v Železnom Brode a následne na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe. Už ako študent so svojím návrhom sklenej kolekcie zvíťazil na svetovej výstave EXPO´67 v kanadskom Montreale. Odvtedy mu jeho sochy zo skla vyniesli množstvo prestížnych ocenení, okrem iného je Rytierom Rádu umenia a literatúry Francúzskej republiky a nositeľom vyznamenania Pribinov kríž II. triedy, ktorý mu udelil prezident Slovenska.

Celoživotnou témou a inšpiráciou tvorby J. Zoričáka je vesmír a jeho nekonečný priestor. „Nesnažím sa ho uväzniť ani zakliať do skla, ale priblížiť. Sme jeho súčasťou, kozmickým prachom. Ja si vesmír len privlastňujem, vytváram si sám pre seba divadlo, ktoré premietam do priestoru,“ uviedol autor.

Svoje mimoriadne pôsobivé sklené plastiky tvorí v cykloch (Vesmírne signály, Poslovia vesmíru, Veľký tresk, Nebeské kytice, nebeské záhrady, Hviezdy a ďalšie), až kým tému nevyčerpá, všetko si robí sám – od prvých kresieb až po výslednú sochu. Objavuje vlastné postupy práce so sklom. „Spôsob mojej práce je čipkovanie v skle, ako paličky používam fyziku, chémiu a svetlo. Základom sú drahé kovy, zlato, striebro, meď a platina, ktoré medzi sebou chemicky reagujú. Z tej reakcie dostanem celú škálu farieb, ktoré sa už nezmenia žiadnym svetlom ani ožiarením, sú večné,“ dodal Zoričák.

Časť materiálu z jeho diel predstavuje olovnaté sklo pôvodom z blokov, využitých pri experimentoch v rámci základného i aplikovaného výskumu na časticových urýchľovačoch Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) vo Švajčiarsku. Pre svoje optické vlastnosti (vysoký index lomu) sa olovnaté sklo, pod názvom krištáľové sklo, používa na dekoratívne účely. Má väčšiu hustotu, menšiu tepelnú vodivosť, vyšší lesk, väčšiu odolnosť i húževnatosť. Je však náročnejšie na spracovanie a kladie tak väčšie nároky na umenie sklára.

„Okná do vesmíru“ materializujú premenlivosť, zdanie, prechody medzi viditeľným a neviditeľným svetom, poskytujú náhľady do komplikovaných dimenzií, metaforicky vyjadrujú nekonečný makrokozmos aj fascinujúci mikrokozmos fantázie a zručnosti človeka – umelca. Sklené plastiky Jána Zoričáka, záznamy svetla a energie v hmote a priestore, sú v Piešťanoch vystavené do 5. októbra.

ts/am