Thajský dirigent skladá operu o slovenskej židovke

Bangkok Opera Foundation počas necelých dvoch týždňov predstavuje v Európe svoj cenami ocenený mládežnícky orchester Siam Sinfonietta. Umelci sa postupne predstavujú v štyroch krajinách – v mestách Olomouc, Piešťany, Bratislava, Budapešť, Viedeň, Praha, Mníchov, Bayreuth a posledný bude koncert v Baden-Badene 16. septembra.

Kým desiatky umelcov predstúpili pred publikum, dirigent a zakladateľ súboru Somtow Sucharitkul exkluzívne pre Piešťanský týždeň prezradil, ako orchester vznikal, čo sa snaží svojim zverencom vštepiť, ale aj to, že pripravuje operu, ktorej námetom je príbeh slovenskej židovky Heleny Citrónovej. Tú počas druhej svetovej vojny zachránila láska k nacistickému dozorcovi Franzovi Wunschovi.

Orchester stvorili deti

Siam Sinfonietta je mládežnícky orchester, ktorý sa však od ostatných podľa dirigenta odlišuje tým, že ho stvorili sami mladí ľudia. „Asi pred deviatimi rokmi prišlo za mnou niekoľko tínedžerov, ktorí mi povedali, že chcú hrať skutočnú hudbu. V školách bežne hrali po častiach napríklad Beethovenove symfónie, no chceli hrať to, čo videli v skutočných orchestroch. Zahrať dielo od začiatku po koniec,“ povedal Sucharitkul.

S návrhom študentov súhlasil a po dvoch rokoch usilovných nácvikov im chcel ukázať, akí sú dobrí. Vzal ich preto na medzinárodnú súťaž do Viedne. „Rozhodli sme sa pre najlepší spôsob, ako ich na súťaž pripraviť. Prišli sme do Českej republiky a postupne sme cestovali smerom k Viedni a odohrali niekoľko koncertov v malých kostoloch a kúpeľoch, dokonca aj v niektorých slovenských,“ zaspomínal dirigent. Do Viedne napokon prišli pripravení a vyhrali prvú cenu.

Jedlo lepšie ako v Rakúsku

Mladí umelci získali potrebnú sebadôveru a svoje umenie začali každoročne predvádzať na mnohých veľkých scénach sveta, napríklad aj v Carnegie Hall, pričom nechýbali ani ďalšie prvenstvá zo súťaží.

Po siedmich rokoch je preto pre muzikantov príjemné zavítať opäť na Slovensko, tentoraz už nie do malých kostolov, ale na pódiá. „Máme radi Slovensko. Napríklad jedlo. Môže to byť rovnaký pokrm ako v Rakúsku, ale z nejakého dôvodu je tu lepší. Je to veľmi zaujímavé, lebo aj keď je v jedálnom lístku úplne rovnaký názov jedla, na Slovensku to omnoho lepšie,“ zasmial sa hudobník.

Neskrýval potešenie ani z Domu umenia, v ktorom odohrali koncert po prvý raz. „Je absolútne nádherný a dúfam, že tu budeme hrať viac, pretože aj akustika je veľmi dobrá,“ skonštatoval Sucharitkul.

Orchester je určený pre špičkových thajských umelcov vo veku od 12 do 25 rokov. Najmladší, ktorý zahral v sobotu v Dome umenia, mal len 16 rokov.

Somtow Sucharitkul sa svojim zverencom snaží vštepovať aj čosi viac, ako sa naučia počas štúdia na hudobnej akadémii. „Je veľa dobrých učiteľov a mnohé deti sú technicky skutočne perfektné. Učia sa však ‚ako‘ hrať, ako to poňať. Najlepší spôsob, ako učiť vážnu hudbu, je však zodpovedať otázku ‚prečo‘,“ prezradil umelec, ktorý tiež vraví, že každý z jeho zverencov chce byť profesionálnym hudobníkom a byť aj na takomto európskom turné je čiastočne splnením ich snov. Mnohí, ktorí už orchester opustili, sa napokon uplatnili v niektorom z thajských profesionálnych orchestrov, prípadne sa prepracovali na zahraničné scény.

Neuveriteľný príbeh zhudobní

V programe, ktorý v sobotu predviedli mládežníci vedení nielen spomínaným dirigentom, ale aj umelcom menom Voraprach Wongsathapornpat, sa objavila napríklad ária z Dvořákovej opery Rusalka, ale i autorské diela oboch dirigentov.

Wongsathapornpat dokončil svoje najnovšie dielo Temples of Kyoto len dva dni pred koncertom, a tak sa ho rozhodli na piešťanskej scéne rovno odpremiérovať.

Zaujímavým dielom, tentoraz z pera Sucharitkula, bola suita pre orchester z opery Helena Citrónová. Autor ju komponuje na základe príbehu slovenskej židovky, ktorú počas druhej svetovej vojny zachránila láska k nacistickému vojakovi. Helena sa v Osvienčime zachránila pred istou smrťou vďaka tomu, že vedela pekne spievať. Keď Franz Wunsch oslavoval narodeniny, zaspievala mu a on sa do nej zamiloval. Posielal jej zamilované lístočky a šepkal jej, že ju miluje. Vďaka tejto láske napokon Slovenka prežila vojnu a koncentračný tábor, rovnako nacista zachránil z cesty na smrť aj Heleninu sestru. Nikdy však spolu nežili.

Helena napokon zomrela v roku 2005 a príslušník SS dokonca až o štyri roky neskôr. „Videl som Helenu pred rokmi v rozhovore pre BBC a úplne ma to pohltilo. Trvalo mi dlho skomponovať operu, pretože otázky ohľadom príbehu sú veľmi hlboké. Nič v tomto príbehu nie je čierne alebo biele, všetko je komplikované, šedé. Ľudia sa ma pýtajú, prečo to robím, keď nie som Slovák ani žid. No minulosť je ako zrkadlo a my sa doň bojíme pozrieť, pretože vieme, že tam uvidíme samých seba. Niekedy to však treba urobiť,“ dodal Sucharitkul, ktorý má pozitívne ohlasy aj od rodiny samotnej Heleny Citrónovej.

Opera by mala mať premiéru na budúci rok, keď si svet pripomenie 75. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

am