Slávnostné uvedenie knihy Pamätník obetiam holokaustu v Piešťanoch
Pri príležitosti slovenského pamätného Dňa obetí holokaustu sa v priestoroch Pamätníka holokaustu na Bratislavskej ceste v Piešťanoch konala slávnosť, na ktorej si predstavitelia mesta i židovskej obce pripomenuli cielené vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny. Zároveň tu riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera predstavil novú publikáciu architekta Ľubomíra Mrňu.
Autora knihy s názvom Pamätník obetiam holokaustu v Piešťanoch si uctili predstavitelia mesta kyticou kvetov. „Podarilo sa nám vydať knihu Ľubomíra Mrňu o vzniku Pamätníka holokaustu v Piešťanoch, v ktorej je zachytený nielen vznik pamätníka, ale i dejiny židovskej komunity, prenasledovanie židov a holokaust tunajšej židovskej komunity v rokoch 1939-1945 i jej zánik. Sú tu aj príbehy jednotlivých významných osobností spomedzi príslušníkov židovskej komunity z Piešťan – umelcov, architekta, účastníkov odboja a nechýbajú údaje o tých, ktorí neváhali nasadiť svoj život a pomohli a zachránili životy židovských spoluobčanov,“ uviedol riaditeľ múzea Vladimír Krupa.
V knihe je kompletný zoznam obetí holokaustu, ako sú vyobrazené na žulových doskách v priestoroch pamätníka. K tým z Piešťan i okolia pribudli ďalšie mená, ktoré zdokumentoval vo Vrbovom Pavol Just. Publikáciu je možné získať v Piešťanskom informačnom centre i v priestoroch Balneologického múzea I. Wintera v Kúpeľnej dvorane.
Slávnosť, ktorá bola zároveň spomienkou na všetky nezmyselné obete vojny, mala pietny charakter. Piesne na jej začiatku i konci zaspieval židovský rabín Zev Stiefel. Slávnosť moderovala vedúca sekretariátu primátora mesta Drahomíra Moretová, ktorá si zároveň zaspomínala na časy, keď pred rokmi pamätník vznikal. Vyzvala k príhovorom zástupcu primátora Michala Bezáka i predstaviteľa piešťanskej židovskej komunity Karola Ambru a v jej závere aj primátora mesta Petra Jančoviča.
Národ sa má učiť z histórie, tá slovenská, aj v spojitosti s antisemitizmom, pôsobí ako strašný prízrak, tiahnuci sa generáciami, a tými piešťanskými. Rečníci upozornili na nebezpečné šírenie nenávisti, rasizmu či xenofóbie v súčasnej spoločnosti.
Na slávnosti nechýbala manželka jedného z iniciátorov vzniku pamätníka, niekdajšieho primára detského oddelenia piešťanskej nemocnice Andreja Šajmoviča, i vnučka Imricha Wintera, Nina Stankovská, a ďalší Piešťanci, ktorým do života ich rodín zasiahol holokaust.
Počas druhej svetovej vojny sa 23. marca 1942 uskutočnil odsun židovských dievčat, žien a matiek z Piešťan na železničnú stanicu a potom do Petržalky. Odtiaľ boli deportované do koncentračných táborov v nacistami obsadenom Poľsku. Obyvatelia Piešťan boli svedkami i priamymi účastníkmi arizovania majetku židovského obyvateľstva, podnecovania a rozširovania nevraživosti, psychického a fyzického šikanovania a množstva iných prejavov neznášanlivosti. Deportácie pokračovali aj ďalej a celkovo sa z táborov nevrátilo naspäť domov do Piešťan 1067 židov. Ďalšie stovky obetí sa nevrátili domov do Vrbového. Vyvraždené boli celé rodiny z mestečka spod šikmej veže, spomenieme len niektoré z nich ako Halle, Herzog, Hoffer, Holzer, Just, Kohn, Koth, Lövinger, Mohr či Nágel.
„Židovská tradícia pripisuje menu nesmierny význam. Sú tri koruny – koruna Tóry, koruna kňazstva a kráľovská koruna. Všetky ich však prevyšuje koruna dobrého mena. Žiaľ, pri všetkom úsilí sa k menám (vrytým do žuly pamätníka holokaustu – pozn. autora) nepodarilo priradiť aj tváre,“ uviedol v závere knihy Pamätník holokaustu v Piešťanoch jej autor Ľubomír Mrňa.
vd