Tínedžeri by zo všetkého najmenej chceli za susedov „kotlebovcov“

„Predstavte si, že by sa do vášho susedstva nasťahovala osoba, resp. osoby patriace do nasledujúcich skupín. Prekážali by vám v susedstve alebo nie?“ Odpovede na túto otázku indikujú prítomnosť alebo neprítomnosť sociálneho dištancu, ktorý pociťujú tínedžeri voči reprezentantom „inakosti“. Ako ukazuje graf 3, necelá pätina (17 percent) deklarovala dištanc voči ľuďom inej farby pleti a voči židom.

Približne štvrtine by prekážali ľudia inej sexuálnej orientácie a cudzinci z okolitých krajín zamestnaní na Slovensku. Tretina mala výhrady voči dlhodobo nezamestnaným. Takmer polovica by sa necítila komfortne v susedstve utečencov z krajín zasiahnutých vojnou a hladom. Trojpätinová väčšina by mala problém s prítomnosťou moslimov a Rómov. Najvýraznejšie sa respondenti dištancovali od politických extrémistov, ktorých odmietli až tri štvrtiny.

Neplatí teda, že tínedžeri s ostražitým či až nevraživým postojom voči uvedeným skupinám by automaticky pociťovali blízkosť k politickým extrémistom. Skôr naopak, čím vyšší sociálny dištanc voči „inakosti“, tým vyšší aj dištanc voči politickým extrémistom.

Vzťah k demokracii a extrémizmu

Analýza profilu štvrtiny respondentov, ktorí uviedli, že by im susedstvo extrémistov neprekážalo, ďalej ukázala, že sociálno-demografické faktory nehrajú štatisticky významnú úlohu. Zavážili však niektoré všeobecnejšie politické postoje respondentov: vlažný vzťah k demokracii (nižším dištancom od extrémistov sa vyznačovali respondenti, podľa ktorých „nezáleží na tom, či je vláda demokratická alebo nie“), ako aj popieranie znevýhodneného postavenia a šancí ľudí inej sexuálnej orientácie.

Takáto súvislosť nie je prekvapujúca, keď vezmeme do úvahy, že spochybňovanie liberálnej demokracie a odpor voči homosexuálom sú neodmysliteľnými súčasťami ideologickej výbavy ĽSNS ako najvýraznejšieho politického reprezentanta extrémizmu.

Sociálny dištanc voči Rómom vyjadrili až tri pätiny tínedžerov. Pripomeňme, že približne rovnaký bol podiel tých, ktorí pripúšťajú znevýhodnenie tejto skupiny. Konštatovanie horšieho postavenia Rómov sa teda kombinuje s vysokým sociálnym dištancom – čiže s vedomím ich odlišnosti, ktorá v očiach tínedžerov komplikuje spolužitie medzi majoritou a Rómami.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že vyšší sociálny dištanc voči Rómom pociťujú 15-17-roční na rozdiel od skupiny 18-19-ročných. Rozšírenosť predsudkov a negatívnych stereotypov tvorí živnú pôdu aj pre vysoký dištanc tínedžerov voči moslimom a utečencom z krajín zasiahnutých vojnou a hladom.

Hoci je ich výskyt v našej spoločnosti ojedinelý, predsa sa stala táto iba potenciálne prítomná nová menšina pod vplyvom protimoslimskej a protiutečeneckej politickej propagandy počas migračnej krízy „strašiakom“ aj pre veľkú časť tínedžerov. Aj v tomto prípade vyšší sociálny dištanc voči moslimom pociťujú 15-17-roční na rozdiel od 18-19-ročných.

Sociálny dištanc voči ľuďom inej sexuálnej orientácie deklarovalo 28 percent tínedžerov – teda podstatne menej, ako bolo tých, ktorí konštatovali slabšie šance tejto skupiny v našej spoločnosti. V tomto prípade sa teda kritický pohľad tínedžerov na postavenie LGBTI ľudí nespája s prevažujúcim sociálnym dištancom voči tejto skupine.

Nižší sociálny dištanc voči ľuďom inej sexuálnej orientácie pociťujú dievčatá, ktoré častejšie pripúšťajú, že ide o znevýhodnenú menšinu. Za pozornosť stojí aj štatisticky významný rozdiel v postoji tínedžerov podľa národnosti.

Tínedžeri otvorenejší voči inakosti

Maďarskí tínedžeri deklarujú väčší dištanc od moslimov, utečencov z krajín zasiahnutých vojnou a hladom i od cudzincov z okolitých krajín pracujúcich na Slovensku. Skutočnosť, že oni sami patria k menšine, ktorú vníma väčšina z nich ako znevýhodnenú, v nich vyvoláva skôr zvýšenú ostražitosť voči iným menšinám – či už reálne prítomným, alebo skôr imaginárnym.

Príslušnosť k etnickej menšine teda neprináša automaticky väčšiu náklonnosť k akceptovaniu iných menšín či k akejsi „menšinovej solidarite“. Zaujímavé sú aj rozdiely v postojoch žiakov základných škôl a stredných odborných škôl oproti gymnazistom. Prvá skupina deklaruje zvýšený dištanc voči piatim z ôsmich menšín – voči ľuďom inej sexuálnej orientácie, židom, moslimom, utečencom či cudzincom z okolitých krajín pracujúcich na Slovensku.

Komparácia sociálneho dištancu tínedžerov v roku 2019 so skupinou najmladších dospelých respondentov (18-24) z roku 2017 (Empirické údaje…, 2017) ukazuje, že dnešní tínedžeri deklarovali nižší sociálny dištanc voči siedmim z ôsmich porovnateľných skupín (tabuľka 4). To by naznačovalo väčšiu otvorenosť tínedžerov voči inakosti v porovnaní s mladými dospelými. (pror), zdroj: Inštitút pre verejné otázky

zdroj: Inštitút pre verejné otázky