Bývalý tréner K. Haťapka: Extratrieda Sagan potrebuje zmenu tímu

► Žijete v Bratislave, precestovali ste kus sveta, no máte vrelý vzťah aj k Piešťanom, nemýlim sa?
Letné sídlo mám na Striebornici nad Moravanmi. S manželkou tu trávime celé leto a nevieme si to vynachváliť. Máme tu suseda, pána Vrabca, a veľmi dobre sme si sadli. Je mojím najlepším susedom. Tiež je tu krásna príroda a pohoda. Piešťany sú krásne, navyše sú najcyklistickejším mestom na Slovensku.
► V súvislosti s vami mi napadá jedna historka, ktorú si veľa ľudí pamätá. Vraj ste raz na kopci Havran zastavili počas pretekov celý pelotón, aby ste svojim zverencom dohovorili? Poviete nám o tom viac?
Máte pravdu. Ľudia si ma v spojení s Piešťanmi pamätajú, keď som v roku 1985 na pretekoch Okolo Slovenska zastavil pod Havranom pelotón. Prvýkrát totiž vtedy štartovali Číňania. Tí sem však cestovali takmer mesiac vlakom a už pri Starej Turej zostal šliapať len jeden pretekár. A tak chalani hovorili, aby sme mu nechali vyhrať jednu prémiu. Súhlasil som, no pretekárom sa ani potom nechcelo, lebo bolo teplo. Tak som povedal hlavnej rozhodkyni, aby sme ich zastavili a rázne som im to vysvetlil (smiech). Akurát bola na vedľajšom poli žatva, tak som im povedal, že pokiaľ nebudú jazdiť naplno, môžu ísť do práce ako kombajnisti, ktorí tiež nemali klimatizované kombajny.
► Máte 82 rokov, no na svoj vek vyzeráte veľmi dobre. Udržujete sa stále v kondícii?
Nijako zvlášť sa v kondícii neudržujem. Nestonám, neplačem. Ešte teraz som schopný viesť tím. O nás starých však už nie je záujem, mladí nechcú ani len poradiť. V súčasnosti môj čas vypĺňa najmä sledovanie Tour de France, takže športujem pri televízii. Chlapcom pomáham, radím, nadávam, no vôbec ma nepočúvajú (smiech).
► Keď sme pri Tour de France, vy ste odborník naslovovzatý a určite ste prišli do kontaktu so slovenskou hviezdou Petrom Saganom. Čo hovoríte na jeho výkony?
Peter je extratrieda, fenomén a má výnimočné predpoklady. Je však potrebné, aby odišiel z tímu Cannondale, pretože nemá družstvo, ktoré by mu pomohlo až do konca. Musia mu spraviť miesto, aby mohol špurtovať. Mal by ísť do tímu Saxo Tinkoff alebo do Astany. Tá by bola ideálna. Cannondale nemá dostatok peňazí. Keby spolupracoval s Vincenzom Nibalim, bola by to paráda. Nibali by bol na kopce, Sagan na špurt. Nibali by išiel na celkové víťazstvo, Sagan na body. Teraz je na to sám. Jazdí výborne, je to inteligentný chlapec, vyspelý takticky aj pozične, no potrebuje podporu od tímových kolegov.
► Tohto roku sa P. Saganovi nedarí vyhrať etapu, no v bodovacej súťaži je bezkonkurenčný. V čom je to, že mu vždy chýba kúsok k víťazstvu?
Jeho nevýhodou je, že oproti Kittelovi a Greipelovi má krátke nohy. Oni môžu použiť ťažší prevod a predbehnú ho. Inak je to všestranný pretekár. Má výhodu, že jazdil cyklokros, a tak vie jazdiť aj v kopcoch. Kittel, Greipel i Cavendish sú svalnatí, ťažkí jazdci. Na rovine sú vynikajúci, no do kopca nestíhajú. V tom má Sagan výhodu. A keď zhodí aspoň štyri kilá, v budúcnosti môže vyhrať celú Tour de France. Nepáči sa mi však jedna vec.
► Hovorte…
V jeho okolí je plno ľudí, ktorí sa na ňom priživujú. Taktiež sa mi nepáči, že je s ním vo Francúzsku otec, frajerka a neviem kto všetko. Na etapových pretekoch rodina nemá čo robiť. U mňa to neexistovalo. Pretekár musí byť sústredený na preteky.

► Čo ďalší slovenskí cyklisti? Bratia Velitsovci vyzerajú nádejne, no za Saganom zaostávajú.
Obaja chlapci sú dobrí, no nie sú výborní ako Sagan. Radil som im, aby išli do Talianska, kde sa trénuje najlepšie. Nie, oni šli najprv do Južnej Afriky a potom do Belgicka. Peter Velits je juniorským majstrom sveta, má veľký talent, no prišlo uspokojenie, a Sagan ho schoval do vrecka. Dnes Petrovi stačí nosiť vodu vo svojom tíme miesto toho, aby chcel víťaziť. V oboch chalanoch je podstatne viac, najmä v Petrovi.
► Akonáhle sa povie cyklistika, veľa ľuďom sa vybaví práve Tour de France a s ňou spojený doping. Čo si o tom myslíte?
Je to na dlhú debatu. Nie som zástancom dopingu, no niečo by asi malo byť povolené, a celé to divadlo okolo by sa malo riešiť inak. Podľa mňa by mali byť tri odbery, nie dva. Ak by bol po troch odberoch nález pozitívny, mal by nasledovať doživotný zákaz pretekať. A nie to vyťahovať niekedy po piatich rokoch. Cyklistika je najviac spojovaná s dopingom, no dopuje sa aj v iných športoch. Môj názor je, že do cyklistiky šlo veľa peňazí a bolo ich treba inde, tak začali po cyklistoch poľovať. Preto aj odišlo veľa silných sponzorov. Ja by som posadil tých kontrolórov do sedla, nech si idú vyskúšať prejsť 4000 kilometrov a vidia, aká je to pre ľudský organizmus záťaž. Tým ale nechcem doping nijako ospravedlňovať.
► Myslíte si, že napriek prísnym kontrolám sa dopuje aj v súčasnosti? Je vlastne v ľudských silách zdolať niečo také náročné, ako je Tour de France bez dopingu?
V ľudských silách to je, len je to zložitejšie. Myslím si, že 90 percent pretekárov na tohtoročnej Tour de France nedopuje. Všetci sú veľmi opatrní. Petrovi som hovoril, nech sa vždy stravuje spoločne s mužstvom alebo doma. Aby nechodil do reštaurácií, pretože nikdy nevie, kto za ním ide, aby mu hodil niečo do jedla.
► Symbolom cyklistického dopingu je hviezdny Lance Armstrong. Prednedávnom ho ľudia milovali, no dnes mu nemôžu prísť na meno. Aký máte názor na túto aféru?
Pre mňa bol Armstrong fenomenálny. Mne bolo od začiatku jasné, že dopuje. Pretože po jeho chorobe to inak nemohlo byť. Lenže si myslím, že bol len využitým nástrojom farmaceutického priemyslu. Dávali mu všetko možné, platili mu to a skúšali, ako sa to na ňom prejaví. Lenže vtedy dopovali všetci. Keby ostatní nedopovali a dopoval len on, tak ho neuznávam. Lenže ostatní sa urazili, že dopujú a Armstrong napriek tomu vyhráva. A tak začali rozprávať. Keď dopovali, mali držať hubu. On bol fanatik, bývalý plavec a triatlonista, preto mal pred ostatnými navrch.
► Za svoju trénerskú i funkcionársku kariéru ste získali mnoho úspechov. Na ktorý ste najviac pyšný?
Som hrdý na všetky úspechy, no nikdy som nebol spokojný. Tréner nemôže byť nikdy spokojný. Keď je pretekár raz majstrom sveta, musí chcieť byť aj o rok najlepší. Tak to bolo aj u mňa. Škoda, že nemám dnes 50 rokov. Sú úplne iné podmienky a dosiahli by sme možno omnoho viac.
► Akú ste razili trénerskú filozofiu?
Bol som hlavne psychológ, pretože všetko u športovca začína v hlave. Preferoval som metódu cukor a bič. Moji pretekári museli mať všetko. Perfektné vybavenie, ubytovanie, stravovanie, regeneráciu i najlepšie bicykle. Pretekár si mohol povedať svoje, no musel robiť to, čo povedal Haťapka. Pretekár musel prísť do cieľa úplne vyčerpaný. Môj systém bol tvrdý, no všetci, ktorí ma teraz stretajú, mi hovoria, že som mal pravdu. Za mňa hovoria výsledky. Tým sa nechválim, sú to fakty.
► Ste posledným žijúcim zakladateľom pretekov Okolo Slovenska. Tie však už nemajú takú prestíž ako kedysi…
Mojím snom bolo, aby preteky Okolo Slovenska patrili do najvyššej kategórie. Dlho som sa usiloval o to, aby ich vysielal Eurosport. No na Slovensku nie sú na nič peniaze. Pritom cyklistika a preteky Okolo Slovenska by boli výbornou propagáciou našej krajiny. Ako na Tour de France by z vtáčej perspektívy boli vysielané všetky krásy našej krajiny. A predstavte si, keby tu štartoval Sagan, to by bola paráda.
Celý rozhovor si môžete prečítať v Piešťanskom týždni č. 29.