Tematín – tajomný hrad v Považskom Inovci

Na hrade bola väznená šintavská bosorka – Anna Rosiny Listiusová, manželka Stanislava Thurza, ktorý ju pre jej krutosti tu nechal uväzniť na niekoľko rokov. Zatiaľ čo príbeh Bátoričky je svetovo známy a vedú sa siahodlhé špekulácie, či nebola len ukrivdená nevinná bylinkárka, bosoráctvo Anny Rosiny bolo dokázané i vďaka tomu, že si svoje obete nevyberala a vyžívala sa v sadizme služobníctva, detí, mužov i starcov. Svedectvom to potvrdili obete, ktorým sa podarilo utiecť. Pre svoje zločiny bola odsúdená sťatím, avšak pochádzala z významnej dolnorakúskej rodiny napojenej na samotného panovníka Ferdinanda III., ktorý ju omilostil a trest zmenil na doživotné väzenie. Zomrela v tichosti väznená pod dohľadom Mikuláša Esterházyho.

Dôvody vzniku hradu Tematín sa archeológom a ani historikom doposiaľ nepodarilo jednoznačne objasniť. „I keď sa vie, že jeho prvé murované múry vznikli potom, ako Tatári vyplienili našu zem, stále je veľa nejasností, prečo hrad postavili na takom odľahlom mieste,“ opísal nám archeológ Mojmír Choma, šéf občianskeho združenia, ktoré už roky tajomný hrad v Považskom Inovci obnovuje.

Traduje sa, že jeho funkciou bolo sledovanie západnej hranice Uhorska, no na tento účel však boli prednostne určené hrady Čachtice a Beckov. Choma ale má pre jeho vznik určité vysvetlenie: „Tematín svojou polohou v pohorí Považský Inovec je trochu odruky a nie je ani situovaný na okraji pri doline, aby napríklad posol mohol rýchlo niesť zvesť o príchode nepriateľa ďalej. Čo by napovedalo tomu, že hrad by bol niečo ako miesto posledného útočiska. Avšak hrady tohto určenia sa nestavali na takých dobre viditeľných miestach. Domnievame sa preto, že hrad ležal na jednej z dôležitých horských ciest vedúcich z Považia na Ponitrie. Túto cestu využívali obchodníci a po náročnom výstupe na hrebeň pohoria nachádzali v priestore hradu útočisko pred lúpežníkmi či nepriaznivým počasím.

Napovedajú tomu i vzdialenosti od jednotlivých sídiel. „Podľa rýchlosti vozov interval cesty vychádza veľmi dobre, a to na jeden smer deň do Nového Mesta nad Váhom, prípadne na Čachtický či Beckovský hrad, a na opačný smer po kľukatých horských cestách jeden deň na Topoľčiansky hrad.“ A práve z toho mohla stredoveká pevnosť aj prosperovať, nakoľko za takéto útočisko a prichýlenie sa voľakedy platili poplatky.

Hrad bol od 13. storočia správnym centrom Tematínskeho hradného panstva, kam v histórii patrila aj vtedajšia obec Piešťany a okolité dediny. V prípade núdze boli v jeho útrobách chránené nielen cennosti v podobe drahých kovov, ale aj dôležité majetkoprávne listiny, súdne rozhodnutia, kroniky či rôzne zmluvy. Bol vlastníctvom niekoľkých významných rodov ako Ujlakyovci, Thurzovci alebo Berčéniovci. Na začiatku 18. storočia bol poškodený vojskom a odvtedy chátral.