Laura Horvátová o univerziáde v Neapole: Ešte teraz mám zimomriavky
Piešťanská basketbalistka Laura Horvátová sa prednedávnom zúčastnila so slovenskou reprezentáciou na svetovej univerziáde v talianskom Neapole. Výber SR sa umiestnil na konečnom dvanástom miesta. Po návrate na Slovenskom sme sa s rodáčkou z Piešťan pozhovárali, ako to na svetovom študentskom podujatí prebiehalo.
So slovenskou basketbalovou reprezentáciou ste sa predstavila na svetovej univerziáde v Neapole. Ako ste spokojná s umiestnením v konečnom poradí a výkonmi družstva?
Myslím, že na univerziáde sme odohrali dobré aj zlé zápasy, a zahrali sme to, načo sme mali. Mnoho ľudí sa čuduje, že kde sa vôbec taký TaiPei nachádza, a že sme od neho dostali debakel, ale chcela by som len uviesť na pravú mieru, že dve družstvá z našej skupiny hrali o popredné miesta.
Aké zážitky ste si priniesla z univerziády? Hovorí sa, že je to malá olympiáda, môžete nám trošku priblížiť celú atmosféru tohto podujatia?
Bolo to neskutočné už od samotného pristátia a ťažko sa to opisuje slovami. Zúčastnila som sa viacerých majstrovstiev Európy, ale toto bolo úplne niečo iné. A otvárací ceremoniál? W A U. Plní štadión ľudí, ktorí vám tlieskajú a povzbudzujú vás, a vy im mávate so slovenskou vlajkou na chrbte. Ešte teraz mám z toho zimomriavky.
Ako Vám učaroval Neapol ako mesto? Mali ste čas aj trošku spoznať mesto?
Priamo v centre Neapole som ja osobne nebola, ale počas prvého voľného dňa sme šli pozrieť Pompeje, ktoré boli veľmi zaujímavé.
Ak som dobre postrehol, športovci boli ubytovaní na veľkej výletnej lodi? Je to pravda a aké dojmy to na Vás spravilo? Predsa je to niečo iné, než v hoteli..
Boli dve obrovské výletné lode, no my všetci basketbalisti, či už aj ženy a muži sme bývali spolu v jednom hoteli asi 40 minút od Neapolu v malom mestečku prezývanom Caserta.
Stihli ste navštíviť aj nejaké iné športy?
Nestihla. Program bol v celku náročný a tým, že sme bývali tak separovane a nie priamo v Neapole, tak nebolo úplne jednoduché sa niekam dostať. Napríklad tréneri mali snahu ísť povzbudiť Volka v pretekoch na 100m, no žiaľ namiesto toho čakali na autobus 2 hodiny a nestihli to.
Panovala medzi športovcami jednotlivých krajín dobrý nálada? Žilo to nie len športom, ale aj zábavou?
Organizátori dbali aj na toto, a takmer každý večer vymýšľali nejaký animačný program pre nás basketbalistov. Po mimo sa pri bazéne vo veľkom hrával stolný tenis a stolný futbal, kde sa dalo dobre zabaviť a spoznať nových ľudí z celého sveta. Osobne, keby dostanem možnosť sa vrátiť, tak neváham ani sekundu.
