Piešťanská tenistka Tatiana Šimová exceluje v USA

My sme sa s talentovanou tenistkou po návrate na Slovensko pozhovárali o jej prvom ročníku na univerzite ASA College v Miami.

Prečo si sa rozhodla pokračovať v štúdiu a v tenise práve v Amerike?

Mala som príležitosť ísť do USA, už keď som mala 14 rokov, konkrétne do Južnej Karolíny. Vtedy ma však rodičia ešte nechceli pustiť, bola som príliš mladá. Odvtedy som mala sen, že po strednej škole pôjdem do Ameriky. To sa nakoniec splnilo, po škole som mala viacero ponúk a napokon mi najlepšie vyšla univerzita v Miami pre jej lokalitu a takisto po kvalitatívnej stránke, čo sa týka tenisu.

Môžeš nám priblížiť proces, čo všetko si musela spraviť, aby si sa do ASA College v Miami dostala?

Musela som natočiť video s množstvom osobných informácií a takisto tenisových zručností. Dostalo sa k trénerom v USA a tí ma potom kontaktovali a komunikovali sme spolu už priamo.

Predpokladám, že športovkyňa ako ty má na škole aj štipendium. Čo všetko máš od univerzity zabezpečené?

Mám plné štipendium, čo znamená, že mám hradené ubytovanie, stravu, tenis a školu. Štipendium mám zatiaľ aj pre ďalší ročník, ale nemám ho garantované. Všetko je to na trénerovi, a keď sa rozhodne, môže ho pre výkonnosť či výsledky zrušiť, čo by znamenalo koniec.

Ako si na tom s anglickým jazykom? Spravila si veľký posun?

Keďže som už predtým hrávala medzinárodné turnaje a aj v škole som sa angličtine venovala, nemala som až taký problém. Dorozumela som sa, ale za ten rok som sa dosť zlepšila. Zo začiatku som sa hlavne hanbila hovoriť, ale nemala som na výber.

Je veľmi náročné skĺbiť športovanie so štúdiom? Máte ako športovci nejaké úľavy?

Ráno okolo siedmej začíname trénovať a sme tam tri hodiny. Potom mám školu, kde som celý deň, a do apartmánu sa dostanem okolo siedmej večer. Musím sa však aj potom venovať učeniu či príprave projektov a podobne, takže je to dosť náročné. Výhodou je, že som na škole preto, aby som hrala tenis, takže to tak aj berú a mám trochu úľavy. Tréner má hlavné slovo, takže keby bol nejaký problém, vie pomôcť. Hlavne sa učím cez skúškové obdobie, pretože na škole nie sú opravné termíny, musím to spraviť na prvýkrát. Štúdium samotné nie je také náročné, len máme veľmi veľa úloh, čo zaberá veľa času. Hodnotenie môžem mať najhoršie C, ak nie, nemôžem hrať tenis. Je to dosť stresujúce, ale zatiaľ to zvládam.

Si na univerzite jediná Slovenka alebo sú tam aj nejakí krajania? Čo sa týka spolužiakov a spoluhráčok, zapadla si bez problémov?

Zhodnou okolností som na škole bola ešte s jednou Slovenkou z Nitry, s ktorou sme do Ameriky išli v podstate spolu. Bolo určite fajn, že som tam nebola od začiatku sama. Teraz však skončila, takže zostanem iba ja. Spolužiaci sú z celého sveta, máme to dosť pestré. Ale veľmi rýchlo som si našla kamarátov, takže to bolo fajn.

Hoci ako tenistka si aj predtým veľa cestovala po turnajoch a bola si odlúčená od rodiny, toto je úplne iná situácia. Ako si zvládala to, že si sa ocitla sama mimo domova a navyše tisíce kilometrov ďaleko?

Odlúčenie bolo náročné. Doma sme veľmi rodinne založení a ťažko som to zo začiatku znášala. Musím rodičom poďakovať za podporu, pretože bez nich by som to tam možno zabalila. Sú mi veľkou oporou.

Keď prejdeme k tenisu, sú podmienky pre tvoj športový rast odlišné od toho, na čo si bola zvyknutá na Slovensku?

Podmienky sú určite neporovnateľné. Je o nás výborne postarané, čo sa týka výbavy a, samozrejme, aj kvality tréningových priestorov a samotného tréningového procesu. Povedala by som, že tréningy sú ťažšie a tréneri sú nekompromisnejší a tvrdší ako na Slovensku. Na druhej strane, keď vidia snahu a kvalitu, pre hráča spravia prvé posledné.

Vidíš veľký rozdiel aj v samotnom štýle tréningového procesu alebo metodiky, na ktorú univerzitní tréneri dbajú?

To by som ani nepovedala. Skôr je to o väčších objemoch a tréningových dávkach, ktoré nám dávajú.

Zdravotné problémy sa ti vyhýbali?

V USA sa celý rok hrá na tvrdom povrchu, zatiaľ čo u nás na antuke. Telo si na to ťažšie zvykalo a mala som problémy s píšťalami. Nebola som jediná, viacero hráčok malo podobné problémy. Ale inak sa mi zdravotné problémy vyhýbali.

Akým formátom funguje súťaž a zápasy, ktoré hrávate?

Hráme univerzitnú súťaž medzi školami. V prvom semestri sme to mali individuálnejšie, že som napríklad mohla hrať aj proti mojim spoluhráčkam. V druhom semestri sme už hrali ako univerzitné tímy proti iným univerzitám, čo bolo oveľa lepšie.

S prvým rokom v zámorí vládne spokojnosť? Dokázala si sa rýchlo adaptovať alebo boli začiatky ťažké? Predsa, zmena to pre teba musela byť obrovská…

Prvý semester som mala dosť krízový. Ťažko som si zvykala, pomaly som sa chcela vrátiť domov, pretože to tam bolo pre mňa dosť náročné. Často sme komunikovali s trénerom, prehováral ma, aby som to nevzdávala. Napokon som sa rozhodla zostať a spravila som dobre. Druhý semester bol oveľa lepší. Vyčistila som si hlavu, sústredila som sa len na tenis a s tým prišli aj výsledky a herná pohoda.

Môžeš zosumarizovať, aké úspechy sa ti podarilo dosiahnuť?

V prvom semestri som vyhrala regionálne majstrovstvá vo štvorhre, v dvojhre som skončila na druhej priečke a bola som štvrtá v celonárodnej súťaži. V druhom semestri sa mi dokonca podarilo regionálne i celonárodné majstrovstvá vyhrať. Takisto som získala ocenenie nováčik roka regiónu Florida a nováčik roka USA.

To je úctyhodná bilancia, latku si nastavila pomerne vysoko. Aké sú plány a ciele do ďalšieho ročníka?

Chcela by som obhájiť víťazstvá z prvého ročníka. Mám v pláne ešte rok zostať na tejto škole a potom by som sa rada presunula na inú univerzitu – konkrétne do štátu Kentucky. Tam mi ponúkajú tiež plné štipendium, navyše finančné ohodnotenie. Takisto aj zázemie a podmienky sú tam na vyššej úrovni, takže verím, že sa mi to podarí.

Tomáš Horký