Hraboše z repky likvidujú úrodu obilnín
Obilné polia v okolí Piešťan i Trnavy, kde je veľká časť zeme obsiata repkou olejnou, sa hemžia myšami. Práve Európskou úniou štedro dotovaná repka olejná je miestom, kde sa vynikajúco darilo prežiť teplú zimu a suchú jar hrabošom poľným. Tí sa na jar rozmnožili tempom, ktoré je závratné, až kalamitné.
Ak poľnohospodárom účinne nepomôžu, hraboše poľné zožerú všetku úrodu - upozorňuje Jozef Puvák, predseda PVOD Kočín. (Autor: vd)
Z repky hlodavce odišli len čo husto a vysoko podrástla a čo ju chemicky ošetrili. Hlodavce sa rýchlosťou blesku rozliezli po všetkých poliach v okolí. Likvidujú budúcu úrodu. Brúsia si zuby na obilí, kukurici, lucerne a iných porastoch. V našich končinách teda máme po bohatej úrode. V niektorých miestach už tisíce hrabošov zožrali polovicu obilia. Ide o obrovské straty.
Ak odborníci, príslušné orgány, organizácie či ministerstvá nepomôžu poľnohospodárom účinným spôsobom – možnosťou celoplošnej účinnej likvidácie tohto škodcu – družstevníci ale aj maloroľníci sa s úrodou môžu rozlúčiť. Myši im ju požerú. A u nás budú potraviny ešte drahšie ako ich máme teraz.
Poľnohospodári si vyrobili zábery z dronu, pričom monitorovali oblasť poškodenia rôznych polí v okolí. Nastala kalamita, aká tu už dávno nebola. Naposledy sa hraboš rozmnožil takýmto tempom v roku 2014. Pričom pestovatelia sú bezmocní, pretože nemôžu proti tomuto škodcovi reálne a účinne zakročiť. Jediný možný a dostupný prostriedok, ktorý však je na Slovensku zakázané používať a výnimku má len na pár dní v roku, je granulát s účinnou látkou, ktorá ale okamžite vyprchá už pri rannej rose. Granule sú účinné len v suchom počasí. A pretože máj bol daždivý, nebolo možné tento prostriedok využívať. „Aplikovali sme ho len dvakrát, ale pretože ide o chemikáliu, máme na zaobchádzanie s ňou vyškolených len šesť ľudí. Viete si predstaviť, ako títo chodia a vyhľadávajú myšacie diery v husto siatych obilninách, aby tam dali tri zrnká otravy na hrabošov,“ pýtal sa počas tlačovej konferencie jeden z jej účastníkov. Konferenciu zvolali na podnet predsedu Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva Kočín, Jozefa Puváka na piatok 7. júna na polia v Dolnom Lopašove predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Konala sa v chotári, kde hraboše zhrýzli nielen porast obilnín, ale poodsekávali aj lucernu siatu a pustili sa aj do kukurice. Obilie ani nedozreje, lebo ho hraboše odkusli a lucernu si vláčia k stovkám dier v zemi, ktorá pripomína riedke sito.
Boli tu poľnohospodári zo Šterús, z Dolného Lopašova, ale aj z Bučian či Bíňoviec a tiež ďalších obcí v okolí Piešťan a Trnavy. O premnoženom hrabošovi poľnom, ktorý likviduje úrodu informoval prítomných novinárov z celoštátnych médií predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava, Oliver Šiatkovský. O tejto kalamite hovoril i riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava, Jozef Šumichrast.
O monitoringu hraboša poľného porozprával Ivan Baláž z Prírodovednej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Svoje zastúpenie tu mali aj ochrancovia prírody. A hoci v týchto končinách je podľa poľnohospodárov aj slušné zastúpenie dravcov, ako prirodzených predátorov, ktorí lovia myši, predsa ich nie je toľko, aby pochytali tisícky hrabošov. Pretože podľa odborníkov už mesačná samica hraboša poľného dokáže obreznieť a následne vrhnúť až štyri, päťkrát do roka mláďatá, ktorých môže byť v jednom vrhu od dvoch do desať. Takže počet hrabošov rastie závratne rýchle. Nastal čas, naozaj reálne a nielen diskusiami pomôcť slovenským poľnohospodárom. Ak už, pravda, nie je neskoro.
Viera Dusíková
