Mesto si nemôže športovú halu dovoliť bez vyčíslenia dopadu na jeho rozpočet

Diskusie o lokalizácii plaveckého bazéna aj o športovej hale ukazujú potrebnosť prípravy aspoň zjednodušenej stratégie rozvoja športovej infraštruktúry, ktorá by zosumarizovala a skoordinovala záujmy športových klubov s požiadavkami a potrebami školskej telovýchovy a verejnosti. Stotožňujeme sa so zámermi Asociácie športových klubov Piešťany, ktorá už pred voľbami odporúčala a začala pripravovať „koncepciu rozvoja športovísk“.

Stratégia by mala stanoviť ciele a možnosti, definovať novú športovú infraštruktúru, areály, plán sanácie, modernizácie a prestavby existujúcich zariadení, plán a spôsob financovania novostavieb aj školských zariadení. Stratégia by mala obsahovať etapizáciu výstavby vo väzbe na možnosti mestského rozpočtu a získavania cudzích zdrojov.

Nepovažujeme za správne, ak nie sú pred rozhodnutím zastupiteľstva o sprístupnení pozemku pre výstavbu zodpovedané súvisiace otázky. Mesto Piešťany si nemôže dovoliť participáciu na výstavbe infraštruktúry, v tomto prípade poskytnutím pozemku a spolufinancovaním prevádzky bez vyjasnenia dopadov na rozpočet a možnosti využívania infraštruktúry jeho obyvateľmi. Negatívnych príkladov, vyvolávajúcich napäté vzťahy v meste, je dostatok.

Pred akýmkoľvek rozhodovaním zastupiteľstva o bezodplatnom vložení pozemkov obyvateľov mesta do projektu a bez vyjasnenia dopadov prevádzkových a možno aj kapitálových výdavkov je potrebné, aby investor predložil investičný zámer, ktorý bude jasne definovať podmienky a záväzky z toho vyplývajúce pre mesto aj preukáže trvalú udržateľnosť fungovania haly bez nárokov na mestský rozpočet.

Štyri z piatich predložených lokalít podľa nás nespĺňajú podmienky pre umiestnenie investície, naopak, lokalita na Valovej ulici, ktorá je v územnom pláne na takýto účel vymedzená, sa v zozname neocitla.

Z uvedených dôvodov neodporúčame rokovať o návrhu v orgánoch mesta. Považujeme za správnejšie vopred vyjasniť všetky nezodpovedané otázky. V oblastiach, s ktorými sa zaoberáme, radi prispejeme k riešeniu, ktoré prinesie prospech nielen športovým klubom, ale aj obyvateľom.

V rozvoji mesta sa posledné desaťročia kládol dôraz najmä na jednotlivé objekty. Spoločenské zmeny a nové trendy však spôsobia, že sa zvýši dôraz na mestské prostredie, na prepojenie práce, služieb, bývania, na mestské zóny.

V krajinách Európskej únie je viac ako 80 percent finančných prostriedkov do športu alokovaných do infraštruktúry (46 %) a športovej činnosti (38 %). Predstava rozvoja športu v meste by mala pozostávať z dvoch strategických dokumentov: Stratégia rozvoja športových zariadení a Podpora športovej činnosti.

Stratégia rozvoja športových zariadení

V prvom rade je potrebné získať čo najviac informácií o kluboch, spolkoch, združeniach, ktoré sa venujú športu. Ide o analýzu príjmov, analýzu ich výdavkov a zistenie, čo považujú kluby za hlavné problémy. Ďalším krokom je zistenie požiadaviek obyvateľov na športové zariadenia, cestou ankety o športových zvyklostiach a požiadavkách na šport medzi deťmi a mládežou, prieskumom medzi obyvateľmi na tému šport – čomu sa venujú, ako často, čo ich motivuje, aký šport preferujú, ale aj čo robia tí, ktorí pravidelne nešportujú, alebo ako vidia podporu mesta a možnosti športovania. Treťou oblasťou je organizovanie občanov v kluboch, ich závislosť od mestských športových zariadení a požiadavky klubov na ne.

Mesto má poskytnúť svojim občanom a športovým organizáciám na športovanie nevyhnutné zariadenia v dostatočnom množstve a dobrej kvalite. Mesto si uvedomuje dôležitosť športu pre zdravie a uvedomuje si jeho význam pre výchovu, sociálne, integrujúce, politické a hospodárske aspekty športu. Na rozdiel od iných činností sa športová činnosť vyznačuje výrazným zastúpením dobrovoľníckej práce a vysokým podielom vlastného financovania.

V zásade postačuje, ak mesto dá k dispozícii klubom a združeniam potrebnú infraštruktúru, s výnimkou priamych platieb na mládežnícky šport. Toto delenie úloh je založené na činnosti klubov a mesta, ktoré buduje dostupnú a kvalitnú infraštruktúru. Športová politika mesta môže byť úspešná iba v prípade, ak sú obaja partneri schopní zabezpečiť svoje úlohy. Napriek tomu nedokáže mesto splniť všetky želania obyvateľstva a športových organizácií, na jednej strane z dôvodu obmedzených finančných prostriedkov, na druhej z dôvodu obmedzených vhodných plôch.

Je jasné, že zvyšovaním kapacity športových zariadení rastú náklady na novú výstavbu, rekonštrukcie, zlepšovanie kvality, rastú prevádzkové náklady, ale tieto náklady majú pozitívny dopad na podporu športu, a tým na zdravie, dobré cítenie sa obyvateľov.

Je potrebné aspoň na dve volebné obdobia definovať stratégiu výstavby nových, obnovu a dostavbu existujúcich športových zariadení. V ideovom zámere projektu rozvoja športovej infraštruktúry Slovenského zväzu hádzanej sú ako príklad uvedené kritériá pre poskytnutie podpory.

Zámer nerieši výhodnosť pre mesto

Podľa ideového zámeru má byť projekt realizovaný ako partnerstvo štátu a samosprávy, pretože tak sa to javí najvýhodnejšie zo strany štátu. Ideový zámer sa však nezapodieva výhodnosťou zo strany samosprávy.

Politickým gestorom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, odborným gestorom Slovenský olympijský a športový výbor, vykonávateľom Národné športové centrum. Mesto Piešťany by malo byť partnerom najmä na zabezpečenie pozemkov, vysporiadanie majetkových práv a neskôr bude prevádzkovateľom alebo sa bude podieľať na prevádzkových nákladoch. To však znamená, že musí vopred vedieť, aký bude dopad na mestský rozpočet.

Mesto Piešťany je zodpovedné za poskytnutie pozemku, čo si vyžaduje vyhodnotenie straty pre rozpočet spojený s bezodplatným poskytnutím pozemku.

V rámci prevádzky sa uvažuje s poriadaním kultúrnych a spoločenských podujatí a športových akcií, neuvažuje sa s využívaním infraštruktúry verejnosťou. Podnet neobsahuje preukázanie efektivity tejto stratégie využívania haly.

V zámere sú uvedené príklady z Anglicka a Nórska. Základnými podmienkami pre poskytnutie podpory v Anglicku sú o. i. – projekt umožní pravidelné využívanie infraštruktúry zo strany verejnosti, projekt má definovaný udržateľný biznis plán, projekt má definovaný efektívny prevádzkový model.

Pre princípy podpory v Nórsku platí, že využívanie musí byť pre športové aktivity detí a mládeže bezodplatné, budovanie musí byť udržateľné, prevádzka a rozvoj národnej infraštruktúry a finančne náročnej lokálnej športovej infraštruktúry je hradená zo štátneho rozpočtu.

Podľa priloženého dokumentu sú vraj tieto princípy a podmienky a skúsenosti z Anglicka a Nórska zohľadnené, s čím nie je možné súhlasiť v konkrétnom prípade, pretože neboli v rámci žiadosti zdokumentované. Ideový zámer zo strany Slovenského zväzu hádzanej nemôže nahrádzať konkrétny investičný zámer výstavby haly v meste Piešťany.

Nevyjasnené dopady na rozpočet

Aký je dopad zámeru na mestský rozpočet? Aká bude strata na dani z nehnuteľnosti, strata z neodpredaja pozemku, strata z nulového prenájmu, prevádzkové náklady, aké budú súvisiace investície, čo keď bude stáť investícia viac ako dotácia? Kto bude rozhodovať o využití haly? Aký priestor v nej dostanú iné kluby, športujúca verejnosť?

V ideovom zámere sú uvádzané kritériá z Anglicka a Nórska, kedy je možná podpora projektu. Prečo nie sú tieto kritériá riešené v požiadavke hádzanárskeho klubu? Aj posúdenie ekonomiky prevádzky haly dá odpoveď na otázku, či riešiť jednohalu alebo dvojhalu.

Iba jedna z lokalít spĺňa predpoklady

Pri všetkých lokalitách chýbajú stanoviská k možnostiam a finančným nárokom zásobovania vodou, odkanalizovania, zásobovania elektrickou energiou. Opäť sa ukazuje potrebnosť stratégie budovania športovej infraštruktúry na území mesta, ad hoc riešenia prinášajú iba problémy pri príprave a následnej prevádzke. Základným problémom pre umiestnenie haly je doprava (parkovanie, prístup).

Umiestňovanie športovej infraštruktúry celomestského a nadmestského významu je dlhodobo riešené a v územnom pláne navrhované v dvoch lokalitách: Valová a Hlboká ulica. Športový areál na Valovej ulici nebol do návrhu vôbec zaradený, pričom na uvedené územie bola realizovaná aj súťaž. V území vidíme rezervy, chce to najmä usporiadať funkcie a prevádzku v území a prípadne rokovať so súkromnými vlastníkmi pozemkov.

Výhrady k lokalitám

• Lokalita 1: ZŠ Mojmírova

Územie je charakterizované ako obytná zóna so súvisiacou občianskou vybavenosťou (školstvo) a nie je koncipované pre plnenie nadmestských funkcií.

• Lokalita 2: bikrosový areál, sídlisko Adam Trajan

Územný plán jasne vylučuje umiestnenie vyššej občianskej vybavenosti tým, že aj v prípade prípustnej funkcie definuje, že je možné v území realizovať sprievodné funkcie k dominantnému určeniu funkčného využitia. Plochu je potrebné rezervovať do času doriešenia statickej dopravy na sídlisku Adam Trajan a parkovacej politiky.

• Lokalita 3: severná časť mesta pri pamätníku rumunských vojakov

Návrh nie je v súlade s územným plánom, pretože dominantným využitím v území je bývanie a sprievodné funkcie nemajú narúšať charakter územia – bývanie, majú ho dopĺňať. Vo väzbe na budúcnosť letiska je potrebné riešiť celú severnú časť katastrálneho územia.

• Lokalita 4: mestská časť Kanada

Je v rozpore s územným plánom, vyžadovala by si jeho zmenu. V danom území je funkcia nevhodná. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj námet na presun skleníkového hospodárstva do areálu technických služieb na Valovej ulici je v rozpore s územným plánom.

• Lokalita 5: Hlboká ulica

Je jedinou lokalitou, ktorá spĺňa územno-plánovacie predpoklady pre lokalizáciu športovej haly a územný plán s tým uvažoval. Pred rozhodnutím je potrebné pripraviť územno-plánovací podklad, ktorý by riešil aj prevádzkové podmienky v lokalite (prístupy, parkovanie), overil by miesto lokalizácie haly, prípadne možnosť umiestnenia plaveckého bazéna (jedna z alternatív) a využitie existujúcej technickej infraštruktúry.

Viktor Nižňanský, Bobo Pernecký, Eva Wernerová a Viliam Vavro, zástupcovia členov Stálej konferencie Piešťany 2034