Spomienka pre pamätníkov
PIEŠŤANY – V utorok 1. júna uplynulo 100 rokov od narodenia kapelníka a muzikanta dychovej hudby, Jozefa Klampára z Banky. Už odmalička veľmi rád spieval a obdivoval hudobné nástroje. Ako štrnásťročný sa začal učiť na krídlovke, a keďže mu to dobre hralo, tak ho starší muzikanti zobrali medzi seba do kapely.
Vydržalo mu to do šesťdesiatpäťky jeho života. Ešte medzitým nastúpil na základnú vojenskú službu, kde sa po krátkom čase dostal hrať do vojenskej dychovky. Po skončení vojenčiny ho veliteľ – kapelník prehováral, aby zostal vo vojenskej kapele ako ďalej slúžiaci.
Lenže ako prísne vychovávaný chlapec musel požiadať matku vdovu, či mu to dovolí. Matka nechcela o tom ani počuť, nariekala, kto jej bude robiť na políčkach, čo si ona bez neho počne. Ani pán veliteľ jeho matku nepresvedčil a nadaný muzikant sa musel po skončení základnej vojenskej služby vrátiť domov, k práci na poli, ktorá ho vôbec nebavila.
Neviem, ako to vyriešil, ale po krátkej dobe asi v roku 1942 odišiel pracovať do zbrojovky v Dubnici nad Váhom. Tam založil podnikovú kapelu, ktorú nejaký rok viedol. Podnik im zadovážil pekné uniformy s hudobným znakom na rukáve, v ktorých chodili vystupovať. Keď sa po nejakom čase vrátil na Banku, pokračoval ďalej v miestnej kapele. Chodili hrávať na zábavy, na sväté omše do kostola, na svadby, kde bol otec aj dobrým zabávačom. Rozprával svadobčanom zaujímavé príbehy o Adamovi a Eve, ako a prečo boli vyhnaní z raja. Zaujímavo rozprával aj príbeh o svadbe nebeskej v Káne Galilejskej. Kde sa to všetko naučil, alebo kde to vyčítal, to som sa už nestihla opýtať.
S bančianskou dychovkou chodili hrať na púte do Topoľčian, do Saštína, do Tvrdomestíc, a to každý rok, a do Topoľčian aj pešo.Ďalšiu dychovku pomohol môj otec Jozef Klampár založiť v Ratnovciach. Asi trikrát týždenne tam chodil zaúčať hrať. S ratnovskou kapelou hrali aj na kúpalisku Eva, kde bývali pravidelne Benátske noci. Ešte jednu kapelu založil v Jalšovom a v Hrádku, čo potvrdzuje aj fotografia z procesie „Božieho tela". Všetci členovia týchto kapiel chodievali nacvičovať po večeroch, a to len na bicykli. Domov sa vracal vždy
po polnoci. Doma potom prepisoval skladby do notových zošitov. Každý nástroj mal svoj zošit. Špehovali sme, ako sa ktorý nástroj volá. Pokiaľ si pamätám, otec vedel hrať na krídlovke, klarinete, trombóne a na baskrídlovke. Svoj život zasvätil hudbe, bola preňho srdcovou záležitosťou.
Ale prišiel preňho a pre všetkých, čo ho mali radi, smutný septembrový deň 1984 a jeho hudobné srdce navždy stíchlo. Zomrel ako 74ročný. Kto ste ho poznali, venujte mu spomienku.
