Piešťanská BUĎ-FITka opäť ožíva vo vynovenom šate

Pri listovaní v kronike vtedajšieho Odboru turistiky TJ Tesla, kde podujatie vzniklo, sa dočítame, že prvý ročník pod názvom Teslácka BUĎ-FIT sa konal 3. októbra 1976 na troch trasách pre peších turistov v dĺžke 10, 16 a 22 kilometrov so štartom pri soche barlolámača na Kolonádovom moste a do cieľa v Rekreačnom stredisku Tesly v Moravanoch nad Váhom prišlo 44 účastníkov. Z nich úplne prvý bol vtedy asi trojročný Marcel Klčo z Piešťan, ktorý došiel do cieľa v sprievode svojho otca Jána.

V brožúre, ktorá vyšla pri príležitosti 20. ročníka podujatia v roku 1995, zostavil ju Ladislav Beleščák, sa v kapitole o histórií píše: „Keď som sa ako predseda novozaloženého Odboru Turistiky TJ Tesla v roku 1976 zamýšľal nad jeho činnosťou, dospel som k názoru, že okrem podujatí pre vlastných členov je potrebné myslieť aj na turistickú verejnosť, a tak som navrhol kolektívu, aby sme zorganizovali Teslácku BUĎ-FIT. Turisti to prijali s porozumením a ihneď sme sa pustili do jeho organizácie. Hnalo nás a pritom motto: Všetci turistikou za zdravím.“

Počet nadšených a zanietených organizátorov stúpal z roka na rok, prekročil dvadsaťpäťku, a s ním stúpal počet tratí a presunov, ako aj úroveň podujatia a počet účastníkov, pričom v deviatom ročníku za slnečného počasia prvýkrát prekročil tisícku. Z článku Štefana Gregoričku o 12. ročníku, ktorý vyšiel v denníku šport v roku 1987, vyberáme: „Niečo pred pol desiatou zahlásil predseda klubu, že počet účastníkov ‚fitky‘ už prekročil tisícku. Do záveru prezentácie ostávala zhruba polhodina, a tak každému z organizátorov bolo jasné, že účastnícky rekord z vlaňajška, 1365 turistov, iste odolá. Aj odolal, prišlo ich 1118 a rekord z 11. ročníka už nebol nikdy prekonaný.“

V brožúre sa ďalej píše: „Podujatie, ktorého štart sa nekonal pri soche barlolámača iba v druhom ročníku, si získalo postupne obľubu, a tak prichádzali okrem účastníkov z blízkeho okolia i účastníci z celého Slovenska, Moravy i Čiech, Poľska, Rakúska i Nemecka. Vtedy som si uvedomil, že podujatie sa stalo najpopulárnejšou akciou v Považskom Inovci a jeho záber je nielen celoštátny, ale i medzinárodný, a že už na 20. ročníku jeho nepretržitého trvania privítame pravdepodobne 12-tisíceho účastníka v celkovej histórii.“

Aj sa tak stalo, táto masa ľudí si za 20 rokov našla svoju cestičku do prírody a za zdravím, ale, bohužiaľ, meno 12-tisíceho turistu sa nedochovalo, no dochoval sa zaujímavý prehľad o 20-ročnom usporiadaní akcie.

Tiež sa v kronike píše, že účastníci od piateho ročníka boli odmeňovaní aj rôznofarebnými plastovými odznakmi s dátumom podujatia, pričom vydané boli i rôznofarebné kombinácie bez dátumu s celkovým počtom 23, a tak si aj ich zberatelia prišli na svoje. Jedným z nich, ktorý vlastnil celú sériu, bol Peter Kunik.

Ako nám povedal dlhoročný predseda organizačného štábu podujatia L. Beleščák, jednou zo zaujímavosti boli besedy, ktoré sa konali v cieli na rôzne témy, najmä o vysokohorskej turistike, o jaskyniarstve a ochrane prírody. Najväčší záujem však bol o besedy s premietaním diapozitívov s účastníkmi expedícií na himalájske osemtisícovky, na ktoré sa mu podarilo získať také osobnosti, akými boli či sú Michal Orolín, Milan Kriššák, Slávo Drlík, Fedor Martiš, Marian Šajnoha či Juzek Psotka, ktorý neskôr, v roku 1984, pri prvom slovenskom zdolaní najvyššieho vrchu sveta Mount Everestu (8848 m.n.m) zahynul pri zostupe z neho.

A na otázku, čo L. Beleščáka viedlo navrátiť podujatiu niekdajšieho ducha, odpovedal: „Chceme sa v prvom rade vrátiť k organizovaniu podujatia pre širokú verejnosť, teda pre rodičov s deťmi, deti školského veku, juniorov, dospelú populáciu a seniorov, ale aj ľudí s poškodeným zdravím z Piešťan a okolia. Chceme im ponúknuť zaujímavé a príťažlivé podujatie v lone prírody Považského Inovca, nábrežia rieky Váh a jazera Sĺnava so svojimi kultúrnymi, historickými a prírodnými zaujímavosťami, aby si aj oni našli svoju cestičku za zdravím, ktorá je skrytá aj po mnohých rokoch v slogane. Preto som sa obrátil na Telovýchovnú jednotu Bezovec, ktorá svojimi aktivitami dlhodobo pracuje v tejto oblasti s požiadavkou zorganizovať takéto podujatie a tá ponuku prijala. Jej predseda Ladislav Bábik sa vyjadril, že je to pre nich nová výzva po minuloročnom organizovaní 65. celoslovenského zrazu KST s bohatým programom a účasťou. Rozhodli sa znášať aj prevažnú časť nákladov a požiadali mesto o finančnú podporu, a tak verím, že tento už 44. ročník užitočného podujatia radnica podporí.“

Nepremeškajte túto príležitosť a rezervujte si na 1. mája termín na svoju cestičku do prírody a za zdravím.

Pokračovanie histórie a bližšie informácie o podujatí prinesieme v budúcom čísle.

(th/lb)