Piešťanské letisko ako ekonomický nezmysel či budúcnosť regiónu?
Zdá sa, že na spôsob prevádzky piešťanského letiska má časť verejnosti iný názor, ako je ten, ktorý v súčasnosti presadzuje Trnavská župa a v predchádzajúcom volebnom období obhajoval poslanec Tomáš Hudcovič so svojím dnes už zaniknutým politickým zoskupením Spoločne pre Piešťany.
Tomáš Hudcovič a jeho nasledovatelia (dnes už mimo regionálnej politiky) podporovali leteckú prevádzku s plným vyťažením letiska tak, aby sa vraj časom stalo ekonomicky sebestačným, čo by znamenalo, že odbavovacou halou by muselo prejsť ročne minimálne 100-tisíc cestujúcich.
Na tento účel bolo zneužité i miestne referendum o zachovaní leteckej prevádzky v Piešťanoch, pri ktorom jeho organizátori verejnosti krivili fakty o letisku, prípadne ich obyvateľom mesta účelovo zamlčali a argumenty a ich predstavy o spôsobe fungovania letiskovej spoločnosti podložili skôr nostalgicky a emocionálne, ako reálne a pragmaticky.
Po ukončení činnosti týchto miestnych rojkov v politike sa však názory na fungovanie letiskovej spoločnosti v súčasnej podobe dostávajú aj do pragmaticko-ekonomickej roviny. A práve tento aspekt prezentuje občianske zoskupenie s názvom Piešťany 2034 – mesto bez stresu.
V nasledujúcich riadkoch vám prinášame ich názory na budúcnosť prevádzky letiska. Zoskupenie je reprezentované obyvateľmi mesta Viktorom Nižňanským, Bobom Perneckým, Denisou Bartošovou, Ondrejom Botekom, Evou Wernerovou a Viliamom Vavrom.
V konkurencii nemá šancu
Letisko Piešťany zaniknúť nemusí, sú však vážne obavy z dopadov intenzívnej pravidelnej leteckej dopravy na obyvateľov mesta a doteraz známe informácie odbornú verejnosť nepresvedčili o správnosti a efektivite zámerov.
Ani prípadných stotisíc pasažierov ročne (čo je odhad slúžiaci na to, aby sa určila minimálna hranica pre fungovanie letiska) nemusí stačiť na efektívne a ziskové fungovanie spoločnosti. Zároveň sa nedá očakávať konkurencieschopnosť letiska Piešťany voči letiskám v Bratislave a vo Viedni – Schwechate.
Charterové lety nie sú pre Piešťany budúcnosťou. Mestu ako akcionárovi letiskovej spoločnosti nevyplývajú z prevádzky medzinárodného letiska žiadne benefity. Skôr naopak. Budú sa opakovať problémy s riešením jeho stratovosti, s dopadmi na ekonomiku mesta a na životné prostredie.
Nie je reálne uvažovať o príchode investora, ktorý nebude vyžadovať dotácie a bude zveľaďovať infraštruktúru, ktorá je v horizonte niekoľkých rokov odkázaná na generálnu opravu, predovšetkým pristávacej a vzletovej dráhy.
Udržiavanie súčasného charakteru letiska nesie ekonomické riziká, preto je potrebné vrátiť sa aj k diskusii o alternatívnom využití jeho areálu.
Prevádzka vyvoláva aj iné otázky
Môže Letisko Piešťany súťažiť s bratislavským? Je osemdesiat kilometrov do Bratislavy alebo stodvadsať do Schwechatu neprekonateľnou vzdialenosťou? Majú trvalo bývajúci obyvatelia znášať environmentálne, ekonomické a bezpečnostné záťaže pravidelnej prevádzky? Aké prínosy má letisko s pravidelnou prevádzkou pre trvalo bývajúcich obyvateľov mesta?
Fakty, ktoré nie sú verejnosti známe
Piešťanci si odvykli od pravidelných preletov nad ich bytmi a hluk z letiska. Rozhovory o jeho fungovaní doteraz prebiehali v rovine politickej. Iba občasné blogy alebo názory zverejnené v Piešťanskom týždni z času na čas narušia tento módus. Otvorená diskusia o budúcnosti letiska, čo sa týka všetkých obyvateľov mesta z hľadiska kvality životného prostredia, ale aj finančného, nezodpovedá vážnosti problému.
V médiách, na sociálnych sieťach sa objavujú názory o fungovaní letiska ako o ekonomickom nezmysle. Existuje štúdia, ktorá hovorí o nevyhnutných opatreniach potrebných na jeho „rozlietanie“. Odhaduje sa v nej napríklad, že pri 100-tisíc prepravených osobách ročne môže letisko ekonomicky prežiť, ale len v prípade masívnej podpory jeho fungovania z verejných zdrojov a napríklad aj oslobodenia od platenia dane z nehnuteľnosti mestu Piešťany.
Veľa informácií bolo zamlčaných
Niektoré zoskupenia, apelujúce na obnovenie prevádzky, pred regionálnymi a komunálnymi voľbami argumentovali v prospech letiska existujúcou infraštruktúrou, jeho strategickým významom, bezpečnostnými aspektmi, marketingovým významom, havarijným manažmentom, ale hlavne históriou. Takýto prístup je však nesprávny.
Ani jeden z názorov a materiálov presadzujúci „rozlietanie letiska“ nepresvedčil o prospešnosti zámeru. Prevažujú riziká nad prínosmi pre trvalo bývajúcich obyvateľov, pre budúci rozvoj mesta. Z hľadiska mesta Piešťany a jeho trvalo bývajúcich obyvateľov bude v budúcnosti intenzívna prevádzka na letisku záťažou. Nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj finančnou. Dostupnosť Piešťan je veľmi dobrá. Zatiaľ čo cestná a železničná sieť je dlhodobo fixovaná a ide len o jej údržbu, otvorenou otázkou ostáva efektivita a využiteľnosť letiska Piešťany.
Okrem možnosti „rozlietať“ letisko existujú aj iné riešenia využitia plôch a objektov areálu v prípade „nerozlietania“. Rozhodnutie treba posudzovať nielen z pohľadu samotného letiska a letiskovej spoločnosti, politických sľubov, z pohľadu cestovného ruchu, podnikania, ale aj v širšom kontexte: z hľadiska dopadu na životné prostredie mesta, efektívnosť využitia plôch pod náletovým kužeľom, ale aj vo väzbe na širšie vzťahy v leteckej doprave v stredoeurópskom regióne (Bratislava, Budapešť, Viedeň).
Stále budú len natŕčať ruku
V súvislosti s piešťanským letiskom sa o ňom hovorí ako o regionálnom letisku. Len pre porovnanie – v správe Deutsche Bank Research z roku 2015 sa uvádza: „Regionálnymi letiskami v Nemecku sa nazývajú letiská s ročným obratom 200-tisíc až tri milióny pasažierov a nachádzajú sa pri mestách s viac ako 500-tisíc obyvateľmi. Skúsenosť s regionálnymi letiskami je v Nemecku rozčarovaním: klesajú im príjmy, veľké letiská rastú rýchlejšie, migrácia, najmä solventnejších obyvateľov, do centier spôsobuje rast významu veľkých letísk a preprava tovaru v regionálnych letiskách nemá žiadny význam. Regionálne letiská v Nemecku sú väčšinou v prevádzkovej strate a prakticky nikdy neboli v zisku. Stratu musí stále dorovnávať verejný sektor. Vzhľadom na očakávané problémy regionálnych letísk v Nemecku neočakávajú záujem investorov, preto budúcnosť letísk bude závisieť od verejnej ruky a od rozhodnutia mestských a regionálnych politikov.“
Letisko a trvalo bývajúci obyvatelia
V súvislosti s prevádzkou letiska je potrebné poukázať na jeho v súčasnosti takmer nulovú pridanú hodnotu pre obyvateľov Piešťan. Príjem z dane z nehnuteľnosti asi 26-tisíc eur ročne, letisko poskytuje približne tridsať pracovných miest.
Naopak, záťaže budú v prípade intenzívnej prevádzky znášať najmä obyvatelia mesta a benefity budú mať obyvatelia iných regiónov. Snahy o kapitalizáciu dlhov letiskovej spoločnosti voči mestu Piešťany, úvahy o trvalom odpustení dane z nehnuteľnosti, negatívne dopady na životné prostredie pri výraznom zvýšení príletov a odletov, obmedzenia pri výške zástavby v severnej časti mesta, negatívne dopady na ceny nehnuteľností v náletovom kuželi, ale aj celkové obmedzenia rozvoja severnej časti mesta z dôvodu prítomnosti letiska sú niekoľkými príkladmi negatívnych dopadov, ktoré prevyšujú výhody pre trvalo bývajúcich obyvateľov.
Na cestovný ruch nemá letisko vplyv
Je dané historickým vývojom, že v Piešťanoch bol najvýznamnejším segmentom cestovného ruchu kúpeľný cestovný ruch. Ten síce zaznamenáva v ostatných rokoch stagnáciu, z hľadiska podielu na celkovom počte prenocovaní sa tento v Slovenskej republike znížil z 24 percent v roku 2014 na 18,3 % v roku 2017, ale vzhľadom na socio-demografické trendy má budúcnosť, najmä v „starnúcej Európe“.
V minulosti existovali v meste aj iné formy turizmu (rekreačný, športový), najmä pre obyvateľov bývalého Československa, a mesto opäť uvažuje s posilnením športového, ale aj kultúrneho turizmu. To však nie je podmienené, vzhľadom na očakávanú klientelu, prítomnosťou letiska.
Z celkového počtu turistov (90- až 100-tisíc za rok) predstavujú domáci približne 55 percent a zahraniční 45. Nakoľko zahraniční turisti absolvujú dlhodobejší pobyt v kúpeľných zariadeniach, počet ich prenocovaní tvorí asi 58 percent. Priemerná dĺžka pobytu v kúpeľoch je osem až desať nocí. Zo zahraničných turistov v Piešťanoch dominujú najmä hostia z Nemecka, Izraela, Českej republiky. Asi deväť percent turistov tvoria hostia z ostatných krajín. Počet bol približne rovnaký aj počas nefungovania letiska.
Letisko nezvládajú ani Karlove Vary
Pre porovnanie napríklad s kúpeľným mestom Karlove Vary, pri rovnakej priemernej dĺžke pobytu je podiel zahraničných hostí kúpeľov 75-80 percent. Rozhodujúcu klientelu tvorili ruskí turisti. Po výraznom poklese hostí z tejto destinácie podiel hostí, ktorí využili letisko Karlove Vary pre svoj príjazd a odjazd, tvoril v roku 2017 asi osem percent (letisko odbavilo približne 20-tisíc cestujúcich). Výrazný pokles spôsobil komplikácie letiskovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej vlastníkom je výhradne Karlovarský kraj.
Z uvedeného sa domnievame, že argumentácia rastu kúpeľného turizmu vďaka existencii letiska je veľmi otázna a ani uvažované iné formy turizmu (športový, kultúrny) nebudú pozitívne ovplyvnené fungovaním letiska, skôr naopak, jeho vysoká prevádzka môže ich rozvoj obmedzovať.
Charterové lety príliš nepomôžu
V súčasnosti sa aktivuje spojenie z Letiska Piešťany do destinácií v Turecku a Egypte. Určite bude možné po sezóne vyhodnotiť ich dopad na hospodárenie letiskovej spoločnosti, ale už z predbežných odhadov je zrejmé, že pri súčasnom nastavení môžu nanajvýš zmierniť stratu. Podľa našich informácií je možné konštatovať, že počet charterových letov z menších letísk stagnuje, resp. rastie veľmi pomaly.
Príkladom sú letiská Sliač a Poprad-Tatry. Sliač po takmer 20 rokoch má stále len štyri-päť destinácií s využitím charterových letov ročne a v roku 2018 dosiahlo rekordných 41 800 cestujúcich. Poprad ešte menej. Ani zďaleka sa preprava na nich nepribližuje uvažovaným 100-tisíc pasažierom. Pritom letisko Sliač, vzhľadom na polohu (najbližšie letisko Bratislava 190 km, Košice 210 km), má pre cestovné kancelárie väčšiu logiku, ale cestovné kancelárie na Slovensku majú tendenciu skôr redukovať počet letísk (ideálne na dve letiská Bratislava a Košice). Preto otvorenie charterových letov z Piešťan je vnímané len ako snaha o odlíšenie sa. Nemá to žiadny ekonomický a dlhotrvajúci základ a zmysel.
Rovnaký podnikateľský zámer majú aj letiská Bratislava a Viedeň. Vzhľadom na cenovú a obchodnú politiku týchto letísk, vzhľadom na dostupnosť a poskytované služby, vzhľadom na rastúcu kúpnu silu obyvateľov aj v spádovom regióne piešťanského letiska sa nedá predpokladať jeho konkurencieschopnosť voči letiskám v Bratislave a vo Viedni, nakoľko Bratislava má dostupnosť do hodiny a Schwechat do 1,5 hodiny.
Spoločnosť dlhuje vyše dva milióny
Podľa dostupných informácií má letisková spoločnosť úver vo výške 800-tisíc eur, predovšetkým na splatenie starých dlhov a súdne spory. Veriteľom vo výške asi 400-tisíc eur je aj obchodná spoločnosť SMS Trnavského samosprávneho kraja.
Podľa medializovaných informácií dlhuje letisková spoločnosť mestu na daniach približne 700-tisíc eur, čo je zabezpečené záložným právom na pozemky v hodnote 8-9 miliónov eur.
Nedoriešené sú aj súdne spory spoločnosti z minulosti vo výške niekoľko stotisíc eur.
V súvislosti s podporou zo strany verejných rozpočtov je potrebné upozorniť na prísne pravidlá možnej podpory zo strany subjektov verejnej správy (najmä pre regionálne letiská), čo môže viesť pri neoprávnenej pomoci k nutnosti vrátiť zdroje, a tým k ohrozeniu existencie letiskovej spoločnosti (usmernenie o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti – oznámenie komisie 2014/C, 99/03).
Bez dotácií nepríde ani investor
Podľa štúdie Žilinskej univerzity letisko, jeho infraštruktúra a spádová oblasť nevytvárajú optimálne predpoklady pre rast prevádzky, ktorý by sa preniesol do kladného hospodárskeho výsledku, a teda bol atraktívny z hľadiska vstupu strategického partnera.
Pri splnení určitých opatrení (zachovanie dotácií na nehospodárske činnosti, oddlženie letiska, prísľub investičných dotácií v prípade potreby) však podľa autorov záujem o vstup strategického partnera do letiskovej spoločnosti nemožno vylúčiť.
Nie je však reálne uvažovať s príchodom investora, ktorý nebude vyžadovať dotácie a bude zveľaďovať infraštruktúru, ktorá je v horizonte niekoľkých rokov odkázaná na generálnu opravu. Toto ekonomicky nie je možné. V súvislosti s prevádzkou letiska treba zohľadniť aj výsledky analýzy regionálnych letísk v Nemecku (Deutsche Bank Research, 2015) s ročným obratom 200-tisíc až tri milióny pasažierov.
Podľa tejto analýzy dopravné a národohospodárske využitie regionálnych letísk je nízke, očakávané výhody pre regionálnu a lokálnu ekonomiku sa výrazne preceňujú, ponuka destinácií pre linkové a charterové lety je nízka a koncentruje sa na klasické dovolenkové destinácie. Nízke príjmy z prepravy narážajú na fixné náklady, chýba kritická veľkosť,
čo je dôvodom minimálneho záujmu privátnych investorov. Fungovanie letiska sa potom stáva problémom vlastníkov a straty sú kryté verejnými zdrojmi na úkor daňových poplatníkov, ktoré by mohli byť použité inde.
Dotovanie prestane lákať aj politikov
Iba niektoré spoločnosti sú aktívne na regionálnych letiskách, a ak sa ekonomika dobre nevyvíja, rýchle odchádzajú. Vývoj regionálnych letísk je väčšinou rozčarovaním z dôvodu poklesu príjmov, pretože veľké letiská rastú rýchlejšie, migrácia do centier spôsobuje rast významu väčších letísk. Prevádzkové straty sú na dennom poriadku, verejná ruka ostáva dominantná. Často sa snaží argumentovať prínosmi pre región, pričom to vychádza z odhadov budúceho počtu pasažierov, výdavkov tých, ktorí priletia, priemernými príjmami a inými multiplikačnými faktormi, prognózy však bývajú priveľmi optimistické. Letiská narážajú na problém s oprávnenou podporou z hľadiska smerníc Európskej komisie.
Strednodobo sa dá očakávať, že sa verejný sektor stiahne z líniových a charterových letov a vráti sa k všeobecnému letectvu. Lokálni a regionálni politici sa poučia z negatívnych skúseností.
Mesto nemôže financovať letisko
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že výsledky porovnania sú z regionálnych letísk, ležiacich pri mestách s viac ako 500-tisíc obyvateľov. Z analýzy prevádzky regionálnych letísk v Európe vyplýva, že ani prípadných 100-tisíc pasažierov ročne nebude stačiť na efektívne a ziskové fungovanie spoločnosti.
Letisko nebude môcť fungovať bez verejných dotácií. Dotovanie jeho prevádzky z rozpočtu vyššieho územného celku je otázne (pravidlá Európskej únie) a nemôže pokryť predpokladané straty. Mesto Piešťany si to nemôže dovoliť, o ochote súkromných firiem spolufinancovať prevádzku letiska zatiaľ niet informácií. Dotovanie zo strany štátu nebude mať dlhotrvajúci charakter.
Pre Mesto Piešťany ako akcionára nevyplývajú z prevádzky medzinárodného letiska žiadne benefity, skôr naopak, opakujúce sa problémy s riešením riešenia jeho insolventnosti. Ako ukazuje doterajší vývoj, naplnenie ubytovacích kapacít v meste nezávisí od prevádzky letiska, a preto vlastnícky podiel v letiskovej spoločnosti nemá význam zvyšovať, skôr naopak.
Štyri riešenia zachovania letiska
- Uzavretie prevádzky letiska a zmena funkčného využitia územia, tento variant sa objavil v roku 2016.
- Prežívanie letiska v závislosti na verejných dotáciách s nádejou, že zmeny vonkajších podmienok nespôsobia úpadok letiska, čo si však vyžaduje jasnú niekoľkoročnú stratégiu s možnými negatívnymi dopadmi na mesto.
- Rozvojový variant, ktorý by si vyžiadal vypísanie medzinárodnej súťaže na vstup strategického investora, čo je vzhľadom na možnosti a obmedzenia veľmi otázne. Snaha o efektivitu prevádzky narazí na negatívne dopady pre obyvateľov mesta, ale aj potrebu dotovania z verejných zdrojov.
- Zmena filozofie prevádzkovania letiska a jeho prechod na letisko s nepravidelnou prevádzkou s rôznymi doplnkovými aktivitami.
Ktorákoľvek z alternatív, pre ktorú sa rozhodne zastupiteľstvo, by nemala zaťažovať mestský rozpočet. Mesto potrebuje peniaze svojich obyvateľov investovať účelnejšie.
Najlepším riešením sa javí zmena prevádzkovania letiska – alternatíva 4. So zachovaním a rozvojom ostatných súčasných funkcií ako motorové a bezmotorové športové lietanie, parašutizmus, múzeum, ultralighty, drony, motocyklové podujatia, kultúrne podujatia a vytvorením podmienok pre nové technológie, napríklad aeromobily, s možnosťou využitia pre nepravidelné, občasné lety.
Spracoval a upravil Jozef Vojčiniak
