Dravce chránia s horolezcami
Horolezci a najmä tí, ktorí preferujú skalné lezenie (skalolezci), obľubujú skaly, bralá, steny, previsy. Skalnaté útvary však majú svojich dlhoročných obyvateľov, nezvyčajne citlivých na vyrušovanie. Ide o rôzne druhy vtáctva, ktoré chcú v pokoji vychovávať svoje potomstvo.
Odborníci z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku a členovia Slovenského horolezeckého spolku JAMES našli nielen spoločnú reč, ale i spôsob, ako si užívať obľúbený šport a zároveň prispievať k ochrane prírody.
Niektoré vtáky sú na prostredie skál viazané. V dutinách, na skalných policiach či pod prevismi nachádzajú hniezdne možnosti, ochranu pred predátormi a v okolitom prostredí i dostatok potravy. Tu je ich životný priestor už po veľmi dlhú dobu, mnohé sú podľa svojho typického biotopu dokonca pomenované, napríklad výr skalný či orol skalný.
Nemali by sme zabudnúť ani na sokola sťahovavého, sokola myšiara či krkavca čierneho. Sú to najväčší okrídlení obyvatelia našich skál nielen vo vysokých polohách – vídať ich aj v kameňolomoch, na zrúcaninách hradov, v nižších pohoriach. Potrebujú primerane veľké teritórium a sú extrémne citliví na vyrušovanie, najmä počas hniezdenia.
Vplyvom rozsiahlych zmien krajiny dochádza činnosťou človeka k úbytku prirodzeného prostredia, preto sú naši okrídlení „skalní“ priatelia odkázaní na to, čo ostalo. Aj tu však hrozilo, že budú prekážať – v záujme ich ochrany (všetko sú zákonom chránené druhy) je potrebné časovo obmedziť skalolezeckú činnosť na najdôležitejších miestach. A tak sa to všetko začalo.
„Na rokovaniach o podmienkach ochrany druhov sme so skalolezcami našli spoločnú reč. Časom sa spolupráca prehĺbila. Nielenže rešpektujú nevyhnutné obmedzenia, ale pomáhajú nám pri monitoringu hniezdnych párov, priebehu hniezdenia a najnovšie dokonca i pri inštalácii hniezd,“ hovorí Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Stále viac našich členov si popri lezení všíma aj to, čo okolo nich lieta a niekedy aj škrieka. Rešpektujeme ochranu prírody – neporušujeme obmedzenia času ani lokalít. Chytilo nás to natoľko, že sme sa rozhodli dať nášmu záujmu nový rozmer. Vieme sa totiž dostať aj na neprístupné miesta, po konzultácii s dravčiarmi sme postavili niekoľko podložiek pre orliaky morské. Tento rok sme už stihli vyčistiť policu v nečinnom kameňolome a dať tam hniezdnu podložku. Sme zvedaví, kto ju obsadí,“ hovorí Vladimír Linek zo Slovenského horolezeckého spolku JAMES.
Človek prírodu využíva i ničí a je to opäť len človek, kto to môže napraviť. Krajina je miestom, kde v rovnakom priestore pôsobia a chcú uplatňovať svoje záujmy rôzne skupiny. „Naším spoločným záujmom by malo byť nie podmaňovanie, ale ohľaduplné využívanie možností, aké nám príroda ponúka. Preto je stále viac dôležitá vzájomná empatia, rešpekt a spolupráca pri napĺňaní týchto hodnôt. Nám sa to so skalolezcami podarilo,“ uzatvára J. Chavko.
Na miestach, kde hniezdia chránené druhy vtáctva, sú príslušnými orgánmi ochrany prírody určené špeciálne podmienky pre skalolezcov. Lezenie môže byť časovo obmedzené tak, aby hniezdny pár nebol rušený a mohol vychovať potomstvo, toto môže byť napríklad od februára do júna. Lezci sú na túto skutočnosť upozornení na webstránke spolku JAMES, v časti pre príslušné územie, alebo na stránkach oblastných zoskupení. Oznam je aj priamo na dotknutej skale. Niekedy má jedna stena viacero ciest, ktorými sa dá liezť, obmedzený režim sa môže týkať len niektorých z nich. Podmienky sa rôznia podľa druhu, významnosti lokality, možností určenia náhradných trás a podobne.
Slovenský horolezecký spolok JAMES združuje záujemcov o všetky druhy horolezeckých aktivít, jeho poslaním je rozvoj horolezectva. Lezecké obmedzenia na skalách nájdete na stránke www.james.sk/ochranaprirody/.
Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
