Spomienky Ľudovíta Malého na éru, keď patril k Áčovcom

Pri čítaní knihy sa mi vynorilo mnoho spomienok na Teslu, na kolegov z nášho oddelenia i ďalších kolegov z kooperujúcich oddelení, z katedry mikroelektroniky SVŠT, ústavov a oddelení SAV, kolegov z VÚST Praha a ČVUT Praha. Som rád, že na prezentácii knihy som sa mohol stretnúť s Doc. Vladimírom Áčom a takmer všetkými autormi knihy, ako i s mnohými ďalšími autoritami, s ktorými som mal ako zamestnanec Tesly Piešťany možnosť spolupracovať. Tak ako moji kolegovia aj ja som rád a som hrdý na to, že som bol tiež pri tom.

Spomínam si, že na našom pracovisku som sa cítil veľmi dobre. Bolo to ako na akademickej pôde, porady boli často vedené formou brainstormingu, zamerané na vyriešenie problémov a získanie ďalších vedomostí. Často sme sa zúčastňovali na seminároch a konferenciách, na ktorých prednášali naši skúsenejší kolegovia, ako i pedagógovia a vedeckí pracovníci z katedry mikroelektroniky, ústavov SAV, atď. Tieto podujatia sa konali napríklad na zámku v Smoleniciach, v kongresovej hale kúpeľov, na Lodenici v Piešťanoch. Pri práci sme si vymieňali skúsenosti a názory aj mimo oddelenia, spolupracovali sme s kolegami z OFE SAV, s ktorými sme susedili, a s kolegami z licenčnej výroby čipov.

Jednou z veľmi zaujímavých oblastí boli počítačové simulácie a modelovanie. Asi najviac sme pracovali so simulátorom technologických operácií SUPREM a so simulátorom elektrických obvodov SPICE. Programovaním týchto i ďalších nástrojov sa zaoberali najmä v Tesle VÚST v Prahe a v Ústave technickej kybernetiky v Bratislave.

Zaujímavé bolo zistenie, že pri výrobe čipov vytvárame okrem želanej aktívnej štruktúry MOS tranzistorov i neželané – parazitné štruktúry. Pri CMOS obvodoch to boli napr. parazitné bipolárne štruktúry npnp, ktoré sa chovali ako tyristor a boli schopné za istých okolností zničiť čip. Na potlačenie parazitných javov bolo potrebné zasiahnuť do topológie i vertikálnej štruktúry čipu. Bolo potrebné nájsť vhodné rozmery štruktúr a zahrnúť ich do návrhových pravidiel, ktorými sa riadili konštruktéri čipov. Na overovanie návrhových pravidiel slúžili merania na vyrábaných čipoch, ale najmä merania na špeciálnych testovacích čipoch.

Testovacie čipy pozostávali z oddelených základných stavebných prvkov a štruktúr integrovaného obvodu. Touto problematikou sa zaoberal aj doc. Ing. Ivan Adamčík, CSc., z Tesly VÚST v Prahe. Veľmi rád si spomínam na semináre o testovacích štruktúrach, ktoré pravidelne organizoval na Slovensku i v Čechách. Konali sa napr. v Liptovskom Jáne a v Tureckej. Bolo pre mňa veľkou cťou, že som s ním mohol spolupracovať na tematike testovacích štruktúr.

Pri návštevách na jeho oddelení som sa často stretával s jeho kolegami Ing. Michalom Kirschnerom, ktorý sa zaoberal metódami merania testovacích štruktúr, a Ing. Martinom Terrayom, ktorý sa zaoberal technologickými simuláciami. Spolupracovali sme aj s doc. Ing. Ladislavom Hulényim, CSc., doc. Ing. Bedrichom Weberom, CSc., a doc. Ing. Rudolfom Kinderom, CSc., z katedry mikroelektroniky v Bratislave. Doc. Adamčík bol osobnosťou nielen v technickom svete, ale aj v kultúrnom a spoločenskom živote, bol predsedom klubu slovenskej kultúry v Prahe. V roku 1990 nastúpil na miesto vedúceho katedry mikroelektroniky ČVUT v Prahe. Žiaľ, v roku 1997 zomrel predčasne uprostred činorodej práce. Ostáva v spomienkach všetkých, ktorí si ho vážili a mali radi.

Zvláštnou témou spomienok sú pracovné cesty na pracoviská v zahraničí, kde sme jednak nadobúdali nové poznatky, ale aj nadväzovali nové pracovné kontakty. Veľký dojem na mňa urobila cesta do Holandska, kde som bol s doc. Áčom na exkurzii vo výrobnom podniku Philips. Zaujímavé boli i ďalšie pracovné cesty do Kyjeva, Varšavy, Erfurtu. Rád si spomínam na cesty do Budapešti, kam som chodieval s Ing. Eugenom Okenkom, CSc. Išlo o zákaznícke obvody.

V Maďarsku v tom čase už začínali ekonomické reformy. Ing. Okenka veľmi dobre poznal Budapešť, a keď sme si urobili svoju prácu, chodievali sme na vrch Gellért, odkiaľ bol nádherný výhľad na Dunaj a mesto. Kúpili sme si fľašu sektu, popíjali sme z pohárov, ktoré nám ostali z kávového automatu, a Ing. Okenka hovoril o histórii hlavného mesta a vrchu Gellért. Potom sme filozofovali o meniacich sa časoch. Vrch Gellért má svoj genius loci. Pri filozofovaní sme dospeli k podobnému uzáveru aký uvádza doc. Áč v grafe v knihe na strane 76, totiž že pri zmene systému budeme asi musieť prejsť všetky obdobia, ktorými dovtedy prešli vyspelé trhové ekonomiky, takže asi sa hneď nepodarí dosiahnuť úroveň Švajčiarska alebo škandinávskych krajín.

Rád si spomínam na husľové trio, ktoré svojho času viedol Ing. Okenka. Hrával s Ing. Matysom, ktorý pracoval na OFE SAV v Piešťanoch, a RNDr. Jurajom Weiszom, v tom čase študentom. Hrávali často aj v garáži u Ing. Okenku, kam som si ich občas prišiel vypočuť. Žiaľ, Ing. Okenka už tiež nie je medzi nami, a tak ostáva v našich spomienkach.

Trochu komická, ale v tom čase pre mňa dosť nepríjemná príhoda sa viaže na založenie ministerstva elektrotechnického priemyslu v Prahe. Ministerstvo bolo umiestnené provizórne v tzv. košičáku – robotníckom hoteli staviteľov metra, ktorý bol v areáli VÚST. Na služobných cestách sme tam zvykli dostať ubytovanie. Keď som sa večer ubytoval, nevšimol som si žiadnu zmenu, všetko vyzeralo ako zvyčajne.

Jednanie vo VÚST mi začínalo o 9:00, takže o 8:00 som vypochodoval z izby v pyžame s uterákom prehodeným cez plece smerom do umyvárne. Keď som bol asi na polceste, otvorili sa dvere jednej miestnosti a vyšla úradníčka s nejakými šanónmi. Bol to pre mňa trochu šok, ale dokončil som presun na umyváreň. Spiatočný presun som absolvoval mierne zrýchleným tempom a po vyhodnotení situácie a zistení, že sa nikde nič nehýbe.

V roku 1990 som ako externý ašpirant dostal možnosť absolvovať stáž na Katolíckej vysokej škole v Oostende v Belgicku v rámci projektu TEMPUS. Pricestoval som tam dva týždne pred Vianocami. Mal som predstavu, že dostanem tému blízku tej, ktorej som sa venoval v Tesle a na ktorej som pracoval pod vedením Doc. Hulényiho z katedry mikroelektroniky SVŠT, teda tvorbe a verifikácii návrhových pravidiel.

Môj budúci školiteľ z vývojového pracoviska Philips v Leuvene mi však ponúkol tému – návrh signálového procesora so sériovým spracovaním 1-bitového signálu pre audio-aplikácie. Pravdupovediac, bola to pre mňa úplne nová, neznáma matematika a mal som z nej obavy. Snažil som sa mu vysvetliť, na čom som doteraz robil a čím sa zaoberám. To ho nezaujímalo, pýtal sa, či ma téma, ktorú mi ponúka, oslovila. Vypýtal som si teda nejakú literatúru na uvedenie do problematiky a čas na rozmyslenie.

Na Vianoce som bol doma a po sviatkoch som sa zastavil v Tesle u doc. Áča. Zveril som sa mu so svojimi obavami. V krátkosti mi načrtol jadro procesora, ktorý by vyhovoval požiadavkám a dal mi radu, aby som začal uvažovať o paralelnom procesore a po jeho rámcovom návrhu ho transformoval na sériový. Táto analýza mi veľmi pomohla a po Vianociach som projekt prijal a pod vedením školiteľa z vývojového pracoviska Philips aj zrealizoval.

Tesla Piešťany podľa môjho názoru zohrala veľmi významnú úlohu vo vývoji Piešťan. Spolu s kúpeľmi, ktoré zveľadila a do plnej slávy priviedla rodina Winterovcov, ako i s ďalšími podnikmi významne prispela k jedinečnému genius loci Piešťan. Trochu tu vidím analógiu s Rudolfínskou Prahou. Stopy pôsobenia vtedajších vedcov – astronómov a alchymistov aj napriek tomu, že ich časy pominuli, tam môžeme vidieť dodnes. Keď k mestu Piešťany prirátame okolité historické a duchovné centrá ako Trnavu, Bradlo, Skalku pri Trenčíne, Ducové, Bojnú, okolité  prírodné a kultúrne pamiatky, musíme byť na náš región a našu históriu hrdí.

Mal som to šťastie, že som v Siemense, ktorý tu mal pobočku, do roku 2008 pracoval s deťmi mojich bývalých kolegov z Tesly. Spomeniem Ing. Štefana Kosterca mladšieho, Ing. Pavla Šupu, Ing. Dušana Danišku, ktorí pokračujú v kariére elektrotechnických inžinierov a sú vynikajúcimi odborníkmi. Ďalší mladí Piešťanci podnikajú alebo inak pracujú na tom, aby sa v Piešťanoch a na Slovensku žilo dobre. Život ide ďalej.

Ľudovít Malý