Najskôr si osivá skontrolujte, potom kupujte nové
Pred nákupom osiva si urobíme prehľad, koľko čoho potrebujeme, nekupujeme zbytočne do zásoby. Vyberáme podľa spôsobu pestovania, na rýchlenie alebo do voľnej pôdy, skoré alebo na skladovanie, na priamu konzumáciu či na konzervovanie a podobne.
Kvalitné osivá sú základom budúcej úrody a zaslúžia si zvýšenú pozornosť. Dôležitá klíčivosť závisí od semien a podmienok ich skladovania. Pred nákupom skontrolujeme zvyšky z minulého roka a osivo dopestované vo vlastnej záhrade. Niektoré druhy, napríklad cibuľa, pažítka, pór, špenát, čierny koreň, strácajú klíčivosť rýchlejšie, petržlen po jednom-dvoch rokoch. Najdlhšie si uchovajú klíčivosť uhorky, tekvice a melóny.
Dobrú kvalitu osiva i rastlín zaručujú F1. Znamená to, že osivo vzniklo ručným opeľovaním a potomstvo zdedí rovnaké vlastnosti. Od ich nákupu môže odradiť vyššia cena. Zvýšené náklady sa však vrátia v množstve a kvalite pri zbere, hoci lacnejšie hybridy väčšinou poskytujú vyššiu úrodu a lepšie odolávajú chorobám i nepriaznivým podmienkam.
Zo širokej ponuky v obchodoch je dôležité vybrať odrody vhodné pre vlastné podmienky. Okrem druhu je dôležitá aj firma, od ktorej semená pochádzajú. Predávať a kupovať by sa mali len uznané osivá, označené ako certifikované alebo štandardné. Na obale musí byť uvedený výrobca, pôvod, klíčivosť, čistota, záruka do určitého dátumu a spôsob ošetrenia. Kvalitné osivá poskytujú vyrovnanejšie vzchádzanie a jednotnejší porast.
Po sejbe udržujte pôdu primerane vlhkú, bez burín a prísušku. Len vyvážený pomer vody a vzduchu zabezpečí optimálne podmienky pre klíčenie. Nadmerná vlhkosť spôsobuje udusenie klíčka ešte v semene.
Substrát na výsev by mal byť vzdušný bez živín spomaľujúcich klíčenie, najlepšie sú rašelinové substráty. Vhodné je aj substrát prepariť a ošetriť proti chorobám a burinám.
Rajčiny je najvhodnejšie dávať do pôdy do polovice marca, ale je potrebné ich predpestovať. Preto ich vysievame v teplom skleníku alebo za okno. Na vonkajšie záhony môžeme vysievať chladnomilné druhy, mrkvu, petržlen, špenát a podobne. Keď sme záhony nepokopali na jeseň, môžeme aj na jar, ale pôdu už neprevraciame a nekopeme do hĺbky, väčšinou iba narušíme vrchnú vrstvu. Predjarné obdobie je na výsev najvhodnejšie, lebo ešte zachytíme zvyšok zimnej vlahy.
Jozef Šimko
