„Toto je moje územie!“ ozývajú sa sovy počas jarného toku
Sovy sú odpradávna opradené mnohými mýtmi, jedným z dôvodov je aj ich spôsob života. Sú to súmračné či nočné tvory a počas celého roka žijú spravidla skryté pred ľudským zrakom. Práve v týchto dňoch však máme možnosť sovy počuť – ich prítomnosť prezradí druhovo špecifické húkanie počas toku. Ten jarný je omnoho výraznejší a takpovediac akčnejší, dochádza počas neho dokonca k súbojom.
Na Slovensku sa pravidelne vyskytuje desať druhov sov, niektoré začínajú hniezdiť už vo februári. Tok býva okrem oteplenia ovplyvnený množstvom ďalších faktorov, napríklad fázami Mesiaca či dostupnosťou potravy. Samčekovia si hlasovými prejavmi obhajujú teritórium a vábia samičky k dutine či búdke. Pre ostatných to znamená: „Pozor, toto je moje územie, sem nechoď!“ Počas jarného toku počuť takmer výlučne samce, len ojedinele započujeme hlas samičky, napríklad kuvička vrabčieho.
„Sovy sa prestanú ozývať v čase, keď samička sedí na vajciach alebo keď sa vyliahli mláďatá. Počuť ich budeme opäť po vyletení sovíčat,“ hovorí Samuel Pačenovský z Ochrany dravcov na Slovensku. Sovy skúma už 30 rokov. Najviac pozornosti venuje najmenšiemu u nás žijúcemu druhu, ktorý je len o málo väčší od vrabca a volá sa kuvičok vrabčí.
Tento rok ochranár ako prvého zaznamenal ozývať sa pôtika kapcavého v horských lesoch Veľkej Fatry už v januári. Išlo o tok dvoch samcov. Druhá v poradí bola myšiarka ušatá – vo februári na Podunajskej nížine, typické dvojslabičné húkanie, sprevádzané tlieskaním krídlami. Zväčša ho počuť v otvorenej krajine, zriedkavo v lesnom poraste. Je to najčastejší druh intravilánov, hniezdi aj priamo na sídliskách. Veľmi skoro začína s tokom a hniezdením naša najväčšia sova, výr skalný, tok vrcholí vo februári. Počuť ho môžeme z kameňolomov, zrúcanín, skalných stien. Vydáva zvuk, najlepšie vystihnutý nemeckým pomenovaním výra, Uhu.
„V prípade sovy obyčajnej som počul prvé náznaky jarného toku v Malých Karpatoch, tento pomerne bežný druh môže hniezdiť i v parkoch. V poľnohospodárskej krajine sa teraz môžu z povál hospodárskych budov ozývať kuviky obyčajné a pri veľkom šťastí aj mimoriadne vzácne plamienky driemavé. Vhodné porasty stromov v intravilánoch obýva tiež ďalšia sova, ktorá sa k nám zo zimoviska Afrike vráti až v apríli – výrik obyčajný. Veľmi zriedkavé je hniezdenie myšiarky močiarnej. Početnejšia je v zime, keď sa v menších kŕdľoch zdržiava osobitne alebo sa začlení medzi zimujúce myšiarky ušaté. Z lesov je teraz počuť aj sovu dlhochvostú, ktorej centrum rozšírenia je u nás na východe krajiny, preukázané bolo hniezdenie i v západnejších oblastiach Slovenska,“ informuje o aktuálnych „sovích správach“ Pačenovský.
Sovy si hniezda nestavajú ani neupravujú výstelkou. Preto sú pre ne dôležité porasty s dostatkom vhodných stromov.
Zo života nočných operencov:
Sovy sú teritoriálne živočíchy. Hniezdne teritórium kuvička je približne 30 až 100 hektárov, u iných sov aj väčšie, spravidla s polomerom niekoľko sto metrov, v závislosti od biotopu.
Známy je aj takzvaný nepravý, jesenný tok sov, ten nie je taký plný temperamentu. Prebieha menej intenzívne a má dve dôležité funkcie. Prvou je vyhnanie mladých samcov z revíru, znamená teda pokyn „choď si hľadať svoje vlastné územie“. Druhou funkciou je nalákať samičku ešte v tejto fáze. Po zime spoločne strávenej v teritóriu sú tak tieto „jesenné“ páry vo výhode a s hniezdením začínajú skôr.
Sovy sú dôležitými pomocníkmi pri ochrane plodín. Počas roka zje sova myšiarka ušatá priemerne aspoň dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až dva kilogramy obilia, jediná myšiarka ušatá tak môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.
Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
