Martin Ričány zanechal posolstvo pre ďalšie generácie
V priestoroch Elektrárne Piešťany sa v stredu 13. marca konala výstava fotografií, v ktorej jej autor Martin Ričány potvrdil životaschopnosť piešťanského lokálpatriotizmu. Vyjadril to svojím dielom aj príhovorom v sále naplnenej ľuďmi a fotografiami.
Kedysi dávno sa naši múdri predkovia vyzbierali na tehly a z nich postavili túto pre nich potrebnú industriálnu stavbu. Podobne ako oni aj Martin Ričány fotkou k fotke vystaval pamätnicu z portrétov Piešťancov. Dal jej názov – 365 tvárí Piešťan. Staval ju sám, ale zo symbolických tehál – portrétov našincov.
Autor sa rozhodol pre bielo-čierne snímky s celou škálou odtieňov sivej. Tou starou dobrou osvedčenou paletou farieb-nefarieb zachytil radosť, lásku, smútok i melanchóliu, pohodu, nervozitu, očakávanie, nedočkavosť aj výbuch emócií a dravosti.
Málokto z nás tušil, že sám Ričány pritom zvádza svoj osobný vnútorný zápas. Od prírody je totiž plachým človekom. Chcel si vyskúšať, ako dokáže prekonať bariéru v komunikácii. Túžil sa priblížiť ľuďom. A častejšie držať fotoaparát, aby sa zdokonalil vo fotení a zároveň niečo zmysluplné vytvoril.
O nás Piešťancoch je teda príbeh, ktorý napísal 43-ročný člen Piešťanského fotoklubu. Celý uplynulý rok fotil Ričány tváre obyvateľov mesta, a keď skončil, projekt s názvom 365 tvárí Piešťan bol naplnený portrétmi.
Projekt zavŕšil symbolicky – fotografiou najstaršej Piešťanky, bývalej učiteľky tanca a primabaleríny Oľgy Osvaldíkovej, ktorá má 103 rokov a už jej tiahne na „štvrtý“ rok – po stovke. Fotilo sa mu fantasticky, bol to pre neho nezabudnuteľný zážitok. Prekvapilo ho napríklad i to, koľko lajkov získal za portrét Rudka „Pištoľníka“.
Všetky snímky sú bez úprav, iba prevedené do sivých odtieňov. Podľa názoru fotografa je čierno-biela fotografia decentnejšia, menej rušivá a v mozaike aj uniformnejšia. Svojím spôsobom lepšie vykresľuje tvár, črty a má väčší príbeh. Pri portrétoch v čierno-bielom podaní viac zaujmú rysy tváre, vrásky. Občas máte pocit, že priam vidíte do duše človeka.
Ričány toto všetko videl, vedel a uskutočnil. Aj preto vznikla jeho výstava. Ako dôkaz majstrovstva, ktoré sa snúbi s človečenstvom. I preto má projekt 365 tvárí Piešťan dnes už mladšieho brata – 365 tvárí Piešťan 2019. Výstavu, ktorú inštalovali v Elektrárni Piešťany, bude možné vidieť aj v Auparku.
V závere slávnostnej vernisáže sa konal koncert Roba Opatovského a jeho kapely, v ktorej nechýbal Piešťanec Andrej Urminský. Prítomní návštevníci si piesne užili aj „tanečkami“ na parkete. Opatovský dokonca na žiadosť istej Piešťanky zavinšoval k narodeninám jej priateľke a odovzdal jej kyticu kvetov. Po koncerte sa fanúšikovia fotili nielen s Opatovským, ale tí, ktorí tvoria projekt tvárí Piešťan, i s M. Ričánym. Každý si chcel domov odniesť fotku z ojedinelej vernisáže.
Hovorí sa, že bez emócií by sme neboli ľuďmi. Bez nich by svet okolo nás bol prázdny, nudný, šedý, zbytočný ako maják na brehu vyschnutého mora. Hľadáčik fotoaparátu Martina Ričányho zachytil všetky už pominuté emócie v tvárach Piešťancov, o to však silnejšie okamžiky našich dní roku 2018.
Viera Dusíková
