Vo Francúzsku zomrela vnučka Imricha Wintera – Blanka Ballo

„Blanka zomrela dnes ráno o 5.50 h v nemocnici Hopital Foch v Suresnes. Hoci sme boli na to pripravení, lebo Blankin zdravotný stav sa za posledné dva mesiace rapídne zhoršil,sme neuveriteľne smutní .  Blanka mala Piešťany veľmi rada a stretnutie rodiny Winterov v roku 2011 bol nádherný moment jej života,“ napísala nám v utorok 29. januára Blankina sestra Katarína Ballo Broca.

Tí, čo mali možnosť zažiť veľkolepý návrat Winterovcov do Piešťan, si iste spomínajú na dámu, ktorú vtedy cez Winterovu ulicu niesli v infanteristickom vozíku od Sandor Pavillonu, kde sa stretnutie začalo odhalením pamätnej tabule Alexandra Wintera. Bola ňou práve Blanka Ballo. Mávala všetkým na pozdrav a strašne sa tešila na mnohé stretnutia a ľudí, ktorých počas osláv stretla. Rozprávala o svojej práci, bola zanietená „ítečkárka“ a v matematike excelentná. Jej zamestnanie jej bolo koníčkom, milovala čísla.“  Mala však aj iné záľuby. Bola silne empatická, pomáhala deťom z domovov a sirotincov. Nadovšetko milovala svoju sestru Katku a jej rodinu. Veľmi pekne o nej rozprávala.

Po nejakom čase však začali z Paríža chodiť správy, že zdravotný stav Blanky sa zhoršuje. Dlho a urputne bojovala s veľmi vážnou chorobou. Rodina stála pri nej. Po dlhých rokoch strádania a bolestí naposledy vydýchla v utorok 29. januára 2019. Česť jej pamiatke! Želáme smútiacej rodine úprimnú sústrasť.

Život Blanky Ballo bol spojený s matematikou a programovaním

Staršia dcéra Kitty Winterovej a diplomata a publicistu Fedora Balla,  Blanka sa narodila  5. marca 1950 v Paríži, kde jej otec pracoval na československom veľvyslanectve ako prvý tajomník. „V 1954 sme sa najprv vrátili do Prahy a v 1958 do Bratislavy, kde sme zostali desať rokov. Tu som v roku 1968 maturovala na strednej škole, v matematickej triede odbor informatika. V septembri 1968 sme sa vrátili do Paríža. Veľmi som chcela študovať počítačovú techniku, podarilo sa mi to až na súkromnej škole, kde som študovala informatiku. Od októbra 1971 som začala pracovať v tomto odbore. Od apríla roku 2010 som na penzii. Slovensko som po odchode do Paríža po prvýkrát navštívila až po nežnej revolúcii. Od roku 1990 sem chodím často, najmä do Bratislavy. Som členkou asociácie, ktorá pomáha deťom z domovov a sirotincov,“ uviedla Blanka Ballo ešte v roku 2011, keď sa zúčastnila historického stretnutia rodiny Winterovcov v Piešťanoch, ktorého iniciátorkou bola Daniela Gloss, vtedajšia riaditeľka hotela Sandor Pavillon Piešťany.

O matke Blanky a Kataríny – Kataríny Ballovej, ktorú rodina volala Kitty

Pani Katarína Ballová  pôsobila na prelome štyridsiatych a pätdesiatych rokov v diplomatických službách v Londýne, kde sa zosobášila  so svojim manželom Fedorom Ballom – diplomatom a  publicistom. V päťdesiatych rokoch pôsobila rodina Ballových na diplomatickej misii v Paríži, kde sa im narodili ich dve dcéry Blanka a Catherine.
Po odvolaní z misie koncom päťdesiatych rokov sa rodina Ballových usadila v Bratislave. Fedor Ballo, ktorý pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva Tatran veľmi významným spôsobom ovplyvnil vývoj kultúry na Slovensku v šesťdesiatych rokoch, pretože okrem vynikajúceho výberu z tvorby našich a zahraničných autorov, vydavateľstvo Tatran pod Ballovým vedením začalo vydávať aj publikácie o výtvarnom umení. Tieto publikácie predstavili slovenskému čitateľovi tvorbu našich autorov napríklad Benku, Bazovského, Gudernu, Sokola, Martinčeka a ďalších, ale aj tvorbu svetových výtvarníkov napríklad francúzskych impresionistov. Známa je  edícia venovaná výtvarným a architektonickým slohom. Charakter, ktorý dal Fedor Ballo vydavateľstvu Tatran, si vydavateľstvo udržalo aj neskôr, po jeho odchode z funkcie riediteľa.
Byt rodiny Ballových bol miestom stretávania mnohých kultúrnych osobností a ich diskusií. Pani Katarína Ballová, ktorá bývala aktívnou účastníčkou týchto diskusií mala v nemalej miere vplyv na názory diskutujúcich a výber diel, ktoré vydávalo nakladateľstvo Tatran pod vedením jej manžela.
Pani Katarína Ballová, ktorá sa venovala hlavne rodine, v tom čase pôsobila ako prekladateľka z francúzštiny v slobodnom povolaní. Známe sú napríklad jej preklady detektívok s Maigeretovskou tematikou od Georgesa Simemona.
Traduje sa, že keď mali prekladatelia problém preložiť do slovenčiny z francúzštiny názov divadelnej hry „Mať blchu v uchu“, pretože doslovný preklad nikoho neuspokojoval, pani Katarína Ballová navrhla, aby sa to preložilo volnejšie – „Chrobák v hlave“. Tento výraz sa zaužíval natoľko, že ho používajú aj mladšie generácie prekladateľov.
Koncom šesťdesiatych rokov, keď Fedor Ballo pôsobil aj ako šéfredaktor časopisu Revue svetovej literatúry,  pani Katarína spolupracovala aj na príprave materiálov pre tento časopis.
Za Dubčekovej éry,  keď bol Fedor Ballo poverený misiou pri UNESCO v Paríži, pani Katarína s rodinou nasledovala manžela.
Na začiatku normalizácie, keď bol Fedor Ballo ako prívrženec Dubčeka bol z misie odvolaný, rodina Ballových sa rozhodla pre emigráciu. Fedor Ballo potom pracoval v stredisku kultúry Centre Georges Pompidou.
Pani Katarína Ballová v emigrácii, na ktorú si ťažšie zvykala, ako ostatní členovia rodiny, vytvorila pre svoju rodinu atmosféru silného rodinného zázemia a pocitu istoty. Na Slovensko a rodné Piešťany nikdy nezabudla.

V roku 2011 sa konalo veľké stretnutie rodiny Winterovcov v Piešťanoch.

Ťažisko osláv 900. výročia prvej písomnej zmienky o Piešťanoch bolo  na konci mája a začiatku júna roka 2011. Vtedy do mesta zavítali nielen potomkovia Winterovcov, ale aj ďalší rodáci rozídení po celom svete. Medzi Winterovcami nechýbali ani vnučky I. Wintera žijúce v Paríži, Catherine Ballo Broca a jej sestra Blanka. Obe bolo veľmi milé, rozprávali pekne po slovensky a úprimne sa tešili z toho, že môžu opäť zažiť atmosféru Piešťan.

Z rodiny Winterovcov nás vtedy  navštívili:

pani Catherine Broca Ballo s manželom Danielom a synom Alexisom – vnučka Imricha Wintera, žijúca v Paríži

pani Blanka Ballo – vnučka Imricha Wintera, žijúca v Paríži

Stephen Winter – pravnuk Františka a zároveň Ľudovíta Wintera, potomok Pála a Kláry od syna Franca, Stephen je režisér, žije v USA, v N.Y.

Donna Farmer s manželom a deťmi Kirou a Rohanom – pravnučka Františka a zároveň Ľudovíta Wintera, žijúca v USA, Los Angeles

Terence Winter s manželkou a dvoma deťmi Aramom a Ariannou – pravnuk Františka a zároveň Ľudovíta Wintera, žijúci v USA, Los Angeles, Terence je známy herec

pani Andrea Schulz a jej manžel Arthur Steinel – pravnučka Ľudovíta Wintera, žijúca v Nemecku, je dcérou Andreja Schulza

pán Adrej Schulz s manželkou – vnuk Ľudovíta Wintera, od dcéry Márie, ktorá zahynula v r. 1945 v koncentračnom tábore. Pán Schulz mal vtedy 16 rokov, žije v Bratislave

pani Katarína Fratríková, jej dcéra Deniska a vnuci Matúš a Šimon. Pani Katka je pravnučka Ľudovíta Wintera od Máriinej dcéry Agnes, žije v Bratislave, v posledných rokoch Ľudovíta Wintera intenzívne navštevovala a pomáhala mu, ako 14- ročné dievča bola posledná, ktorá s ním hovorila v piešťanskej nemocnici polhodinu pred jeho smrťou 15. septembra 1968

pani Kristína Stankovská s partnerom, synmi Matejom a Rastislavom, nevestami Zuzanou a Adrianou a vnúčatami Sebastiánom, Ninou a Máriom, pani Kristína je vnučka Imricha Wintera od dcéry Marianny, žije v Piešťanoch

Juraj Veres – vnuk Rózsi (rod. Winterovej), dcéry Františka a zároveň Ľudovíta Wintera, ktorá sa vydala za doktora Veresa, prišiel aj jeho syn Dávid, žijú v Piešťanoch

Katarína Šmáliková – dcéra Pála Veresa, syna Rózsi (rod. Winterovej) a Pála Veresovcov, žije v Piešťanoch

Pavol Veres, pravnuk Rózsi (rod. Winterovej) od Pála Wintera, stretnutia sa zúčastnila ja jeho mama doktorka Lýdia Veresová, žijú v Piešťanoch

doktorka Danka Faguľová – vnučka Rózsi (rod. Winterovej) od dcéry Viery, žijú v Piešťanoch