Väčšina ľudí netuší, že v ich okolí zimujú sovy

Nahlásením údajov o zimovisku myšiarok ušatých môže ktokoľvek prispieť k poznaniu ich rozšírenia a dokonca získať zaujímavé ceny v súťaži. Voľné dni môžu ľudia využiť i na hľadanie stromčeka so sovami – „myšiarkovníka“.

Trošku nadnesene môžeme povedať, že myšiarky ušaté si žijú nočným životom. Cez deň oddychujú a spia na stromoch, z ktorých za súmraku odlietajú na lov. Naspäť sa vrátia v noci alebo nadránom. Kým počas hniezdneho obdobia sú ich domovom hniezda krkavcovitých vtákov a polobúdky vo vetrolamoch, s príchodom zimy sa presúvajú do oblastí v blízkosti ľudských obydlí. V mestách a obciach si vyberajú skupinky prevažne ihličnatých stromov, najčastejšie v okolí kostolov, škôl či parkov. Tie im cez deň ponúkajú bezpečie.

„Takéto miesto odborne nazývame zimovisko. Zaujímavosťou je, že na jednom zimovisku môžu byť naraz až desiatky jedincov,“ hovorí Tomáš Veselovský z Ochrany dravcov na Slovensku.

Myšiarky ušaté sú v korunách stromov dobre maskované. Keď sa cítia ohrozené, narovnajú sa a vystrú tzv. „ušká“, čo sú v skutočnosti pierka na ich hlave. Preto majú myšiarky pomenovanie „ušaté“. Spočítať, koľko myšiarok odpočíva v korunách stromov, nie je vôbec jednoduché.

„Mali sme prípady, keď nám miestni ľudia povedali, že na tuji sedia tri sovy. V skutočnosti sme ich narátali 26,“ dodáva T. Veselovský

Oveľa častejšie prezradia prítomnosť myšiarok vývržky a trus pod odpočinkovými stromami. Vývržky sú nestrávené zvyšky potravy, prevažne srsť a kosti, ktoré sa v žalúdku myšiarok vyformujú do pozdĺžneho útvaru, ten sova vyvrhne. Sovy prehĺtajú svoju korisť v celku, preto nie sú kosti vo vývržkoch rozdrvené. Na ich základe je možné identifikovať, čo mala sova v jedálničku. U myšiarok ušatých v potrave prevažujú hraboše poľné, myši, ďalšie druhy hlodavcov a v malej miere vtáky s veľkosťou vrabca.

Miesto zimovania a počet myšiarok na zimovisku sa môže každý rok meniť. Vplýva na to viacero faktorov, napríklad dostatok potravných zdrojov v okolí zimoviska, teplota prostredia, výška snehovej pokrývky či vyrušovanie.

„Preto každý rok údaje o zimoviskách myšiarok aktualizujeme. Pomôcť so zberom údajov nám môže každý. Stačí, keď záujemca napíše miesto zimoviska, urobí dokumentačnú fotografiu a pošle nám tieto informácie na adresu mysiarky@dravce.sk, resp. cez online formulár na www.dravce.sk/mysiarky,“ uzatvára Veselovský.

Hlavný monitoring trvá od decembra do februára, keď je myšiarok na zimovisku najviac. Zima je pre každého živého tvora ťažkým obdobím. Myšiarky šetria každý ťažko získaný kúsok energie. Zbytočne by sme ich nemali vyrušovať a už vôbec nepúšťať v blízkosti ich zimovísk ohňostroje. Pozorovať ich môžeme z diaľky, aby sa necítili ohrozené. Ak ich chceme vidieť lietať, na zimovisko prídeme tesne pred západom slnka. To je čas, keď myšiarky potichu odlietajú na lov.

Doplňujúce informácie:

Najväčšie zimovisko na svete sa nachádza v meste Kikinda (Srbsko). Ornitológovia počas jedného dňa zaznamenali na stromoch v centre mesta 734 sov (december 2009).

Najväčšie známe zimovisko na Slovensku v minulom roku sa nachádzalo v Kolárove (73 jedincov).

Odkiaľ myšiarky ušaté prileteli na zimovisko, ostáva tak trochu záhadou. Na základe krúžkovania a výskumu sa podarilo preukázať, že časť myšiarok pochádza z blízkeho okolia a časť migruje z veľkej diaľky.

Zimoviská sú aj v lese. Okrem zimovísk v blízkosti ľudských sídel sú známe i v lesných porastoch – veľmi ťažko sa preto dohľadávajú a sú stále predmetom skúmania.

Myšiarky obľubujú drobné zemné hlodavce vrátane tých, ktoré sú považované za škodcov poľnohospodárskych plodín. Sovy tak pomáhajú farmárom. A tí zase pomôžu pri výskume myšiarok – spomedzi ľudí, ktorí poskytnú údaje o zimoviskách, budú vyžrebovaní traja výhercovia balíčka lokálnych dobrôt od farmárov v hodnote 30-50 eur.

Súťaž s myšiarkami organizuje Ochrana dravcov na Slovensku. Potrvá do 14. februára 2019. Bližšie informácie sú zverejnené na stránke www.dravce.sk/mysiarky.

Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku