Vtáky, ktoré môžeme na Slovensku pozorovať len v zime
Aj keď sa nám zdá, že počas mrazov príroda spí, nie je to celkom pravda. Práve v zime sa slovenská krajina stáva domovom „exotických“ druhov, ktoré v inom období roka neuvidíme. Prilietajú zo severnejších častí Európy za potravou, ktorej u nás nájdu viac než vo svojej domovine. Prvé prílety zimných návštevníkov registrujeme už od konca septembra, počet druhov i jedincov postupne rastie.
Spomedzi dravcov sú u nás typickými, výhradne zimnými druhmi, myšiaky severské a kane sivé, menej početne a najmä nenápadne sa vyskytuje sokol kobec. V čase jarnej a jesennej migrácie cez naše územie pravidelne tiahne dravec s ojedinelým vzhľadom – kršiak rybár, vidieť ho najmä pozdĺž väčších riek a vodných plôch. Keď sa zameriame na severské sovy, pozorovania z minulosti naznačujú možnosť veľmi vzácneho záletu sovy snežnej (belane tundrovej).
„Overených údajov o nej je od roku 1980 iba jedenásť, najmä na východnom Slovensku. Veľmi zaujímavým druhom je severská sova – krahuľa hôrna, ktorá sa vyskytla v zime 2014 neďaleko Prahy a jedno pozorovanie z územia Českej republiky je z roku 2017,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Čo sa týka vodného vtáctva, zaujímavosťou tejto sezóny je pomerne mohutný prílet severských potáplic, ktoré sa obvykle vyskytujú jednotlivo na väčších vodných plochách a tokoch. Tento rok je v znamení vyššieho počtu jedincov aj v menej typických lokalitách, ako sú menšie vodné nádrže či toky, najmä na juhozápadnom Slovensku.
„Medzi tradičných zimných hostí patria napríklad hlaholky, potápače, turpany, vzácnejšia je ľadovka dlhochvostá,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Zo spevavcov ochranári zaznamenali prílet piniek severských a stehlíkov čečetavých. U druhého menovaného sme boli vlani svedkami doslova invázie, no ani tohtoročné počty nie sú najnižšie. Niektoré kŕdliky dosahovali veľkosť takmer sto jedincov. Zaujímavý je tohtoročný početný výskyt orešníc. Podľa tvaru a mohutnosti zobáku sú to prevažne jedince vykazujúce znaky sibírskeho poddruhu. „Okrem netypického výskytu, teda že sú vôbec tu, je zaujímavé aj prostredie, keď ich nezriedka možno pozorovať v záhradách či na pasienkoch, pričom ide o druh striktne viazaný na ihličnaté porasty. Orešnice boli zaznamenané dokonca na maďarských pustách,“ dopĺňa Slobodník.
K jedincom druhov, ktoré u nás hniezdia a sú teda na Slovensku doma, sa na zimu môžu pridať ďalšie, zo severnejších oblastí. Potvrdení boli hostia z Nemecka, Ruska, Estónska, Litvy, Dánska, Poľska, Fínska. Priletia sem na zastávku počas migrácie alebo sa tu zdržia celý zimný čas. Vhodné prostredie si vyberú podľa dostupnosti obľúbenej potravy. Orliaky morské sa zhromažďujú (u nás niekedy aj viac ako desať jedincov) k veľkým tokom. Nocujú v spoločnej lokalite podobne ako haje červené (najviac v oblasti Záhoria). V prípade myšiaka ich na porastoch lucerny môže byť spolu aj viac ako sto. Krahulce sa presúvajú do miest za spevavcami, potravná ponuka je tu v zime vyššia – na kŕmidlách, pri plodoch okrasných drevín a pod.
„Zaujímavosťou sú zoskupenia myšiarok ušatých v intravilánoch či myšiarok močiarnych v otvorenej krajine, kde cez noc odpočívajú a za šera sa rozletia na lov,“ informuje Deutschová.
V minulom roku slovenských ornitológov prekvapil aj výskyt sovy dlhochvostej v nížinných oblastiach juhozápadnej časti krajiny vo väčších počtoch, než boli odborníci zvyknutí (až 18 jedincov). Dôvodom môže byť vypúšťanie druhu z umelého odchovu v Rakúsku. Odlet zimných hostí prebieha pozvoľna od februára, poslední opúšťajú naše územie v apríli.
Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
