Bez ďalších investícií je letisko odsúdené na zánik
Jedna z najzaujímavejších informácií v regióne posledného obdobia bola o začatí charterových letov odvážajúcich k moru dovolenkárov. Ako uvádzame v článku na inom mieste, piešťanské letisko v tomto roku odbaví asi štyritisíc pasažierov. Avšak je to len kvapka v mori na ceste k tomu, aby sa stalo ozajstným leteckým dopravným uzlom. Bez investícii do rekonštrukcie vzletovej a pristávacej dráhy letisko perspektívu narastania leteckej premávky nemá.
Po nástupe Jozefa Viskupiča do funkcie trnavského župana takmer okamžite začali záchranárske práce akciovky, ktorá letisko vlastní. K súčasnému dňu župan a jeho tím úspešne realizuje procesy na odvrátenie hrozieb exekúcií od privátnych veriteľov. Úspešne refinancoval dlžoby a v minulom roku zabezpečil 200-tisícovou pôžičkou od župy stabilizáciu a prevádzku letiska.
I keď jeden z pravidelných nájomcov letiskovej plochy, rockový hudobný festival, kúpeľné mesto opustil a jedna časť príjmov letiskovej spoločnosti sa vytratila, stratu príjmu z tejto letnej akcie zrejme dokážu vynahradiť letiskové poplatky za nové charterové lety.
V tomto momente sa však záchranárske práce nekončia. Vlastníci letiskovej akciovky – mesto Piešťany, štát a majoritný akcionár Trnavský samosprávny kraj – musia podniknúť na rozlietanie letiskovej plochy ďalšie kroky.
Ešte v roku 2016 si nechalo mesto spracovať manuál, ako letisko zachrániť. Materiál vypracoval tím profesora žilinskej univerzity Antonína Kazdu. A okrem oddlženia spoločnosti ako jeden z prvých krokov pre ozajstné rozlietanie letiska je potrebné vykonať zásadnú rekonštrukciu vzletovej a pristávacej plochy.
Z dôvodu bezpečnosti je ju potrebné rozšíriť na 45 metrov a z hľadiska možnosti pristávania lietadiel strednej triedy v horúcich letných mesiacoch sa musí predĺžiť minimálne o 500 metrov. A túto rekonštrukciu pre zabezpečenie ozajstného rozlietania letiska je podľa názoru A. Kazdu potrebné realizovať ihneď.
Ako to však zrealizovať, keď akciovka aj za pomoci finančných dotácií od štátu a trnavskej župy ledva živorí. Pritom profesor Kazda odhadol náklady na rekonštrukciu pristávacej a vzletovej dráhy na takmer 22 miliónov eur.
Znie to ako začarovaný kruh. Bez leteckej prevádzky nebudú peniaze na rekonštrukciu a bez rekonštrukcie sú predstavy o leteckej prevádzke len idealizujúcou víziou.
Jednou z možností, ako získať potrebný kapitál, je odpredaj všetkých voľných pozemkov a budov využívaných pre inú ako leteckú činnosť investorovi. Je to celkovo asi 170-tisíc metrov štvorcových pozemkov za odhadovanú cenu 50 eur/m2, čo je približne 8,5 mil. eur.
Z uvedenej sumy by letisko vyplatilo svoje dlhy voči iným subjektom okrem TTSK a mesta Piešťany, ktoré by svoje pohľadávky kapitalizovali. Zvyšné peniaze by zostali na účtoch spoločnosti. Následne dôjde k zníženiu základného imania spoločnosti o odpredané budovy a pozemky a k novému prerozdeleniu akcií štátu, mestu a TTSK podľa ich vzájomnej dohody a zreálnenia hodnoty majetku.
Vstupom strategického investora by došlo k opätovnému zvýšeniu základného imania spoločnosti. Vklad asi 16 miliónov eur z jeho strany by bol plne postačujúci na dofinancovanie rekonštrukcie letiska. Alternatíva k predaju budov a pozemkov by mohol byť ich prenájom.
V každom prípade v roku 2019 sú na ťahu pri revitalizácii spoločnosti vlastníci letiskovej akciovky. Prešľapovanie na mieste a jej kŕmenie verejnými peniazmi len pre zachovanie súčasného stavu je doslova mrhanie verejnými prostriedkami.
Jozef Vojčiniak
