Mäsiar Miloš sa vrátil do hrobu aj v Ostrove
Cesty do pekla sú vydláždené samými dobrými úmyslami. Túto vetu v rozhovore s mäsiarom Milošom Pohánkom, ktorý chcel zaživa uvidieť svoj vlastný veľkolepý pohreb, ktorý mu pomáhal zinscenovať jeho dedinský lekár, vyslovila Milošova smrť. Mala pravdu. Nebolo všetko také dokonalé a skvelé, ako si dobráčisko Miloš myslel. V testamente rozdal všetok svoj majetok a pre peniaze prišiel naozaj o všetko – aj o svoj život.
Hoci spočiatku sa divadelná hra Pohreb, ktorú uviedlo Divadlo DINO v preplnenej sále kultúrneho domu v Ostrove, vyvíjala na popukanie veselo, ku koncu vyvrcholila vraždou Miloša Pohánku. Pre mamonu, chamtivosť a nenažranosť sa jeho príbuzní a najlepší priatelia zmenili na mäsiarových vrahov.
Predstavenie bolo také, ako ho hlavní protagonisti prezentovali, plné vtipných až komických situácií, ktoré smerovali k trpkému vyzneniu – ceste do hrobu sprevádzanej ľudskou chamtivosťou a zlobou.
Výrazným spestrením bola živá hudba, ktorá oddeľovala a podfarbovala jednotlivé obrazy. Tiež scéna Milošovho švagra, šmatľajúceho sa s umelohmotnými vedrami plnými „vrelej“ vody na zabíjačku, nemala chybu. Jednotlivé herecké výkony sprevádzalo publikum výbuchmi smiechu, ľudia sa bavili a v závere nebolo jediného diváka, ktorý by ostal ľahostajný k scéne, keď sa všetci Milošovi vrahovia zjednotili a päsťou, skláňajúc hlavy nad luxusnou rakvou z New Yorku, predviedli strašný rituál. Na smrť vyľakaného „nebožtíka“ vrátili kvôli jeho „oživeniu“, a teda strate dedičstva im prečítaného z testamentu, do hrobu. „Do hrobu, do hrobu, do hrobu,“ kričali a do rytmu udierali na dekel priehľadnej rakve, v ktorej Miloš nakoniec naozaj umrel.
(vd)