Seniorka dobrovoľníčkou v Lurdoch
Milí seniori, máte niekedy pocit, že už ste dobrí akurát do starého železa? Omyl. Ste v najlepšom veku, keď môžete zúročiť všetko, čo ste sa naučili, čo vám bolo dané a za čo ste niekedy možno aj draho zaplatili. Stačí vám mať len troška odvahy a chuť. Inšpirujte sa príbehom našej čitateľky Márie Janíkovej, ktorá sa vybrala do ďalekých francúzskych Lúrd, kde sa zapojila do dobrovoľníckej činnosti. Všetko si vybavila sama a sama aj cestovala.
Ani presne neviem povedať, kde a kedy mi táto myšlienka prebehla hlavou. Predsa nebudem doma sedieť a neustále sa zaoberať myšlienkou, ako byť aspoň trocha užitočná, a nič pre to neurobiť. Prečo nezúročiť to, čo som sa v živote naučila. Fakt to nikomu netreba? No – keď v mojom okolí to nikoho nezaujíma a nikto ma nepotrebuje – tak idem ďalej. Sadám za počítač a hľadám, čo, kde a kam. Začnem sa prehrabávať v dobrovoľníckej činnosti, čo mi napadne ako prvé. Hoci s dobrovoľníctvom nemám veľké skúsenosti, rozum mi hovorí, že nejaké mám, cestovanie ma veľmi baví, nemám žiadne problémy, a tak pokračujem v hľadaní.
Vyberám niekoľko destinácií a pri jednej som v momente rozhodnutá. Hlavná podmienka, že berú aj seniorov do 75 rokov. A je rozhodnuté. Volám priateľke, tá ma s nadšením povzbudzuje, a tak sa začína moja cesta za bezplatnou dobrovoľníckou prácou. V čom by to malo spočívať, nemám ani tušenia, ale pokračujem. Vypisujem prihlášku ani všetkému dobre nerozumiem, ale niečo mi hovorí – choď do toho. A tak po internete všetko odosielam a čakám. Mesiac, dva bez odpovede. Hovorím si, asi im nevyhovujem. Pomaly strácam nádej a zrazu v poštovej schránke list (annonce de stage), v ktorom mi oznamujú, že ma prijímajú ako dobrovoľníčku na jeden mesiac do Accueil Marie Sain Frai Lourdes.
Prvý najdôležitejší krok urobený a ja zasa dumám, ako sa tam dopraviť? Cez Paríž nechcem letieť, predsa sa nebudem stresovať, a zo všetkých možností je najlepšia i cenovo dostupná ponuka Krakow-Lourdes.
Pri prílete do Lúrd vás, samozrejme, nikto nečaká. Veď sa tu premelie ročne okolo osemtisíc dobrovoľníkov. Keby každého čakali, nič iné by nerobili. A zasa musíš použiť všetko, čo vieš a pomôcť si, ako vieš.
Oslovujem dvoch mladých ľudí, či náhodou nemajú cestu do Lúrd, a vysvetľujem im, že idem pracovať ako dobrovoľníčka a potrebujem sa tam dostať z letiska Tarbes. Odpoveď znie, vraj nemajú, ale keď ja idem pomáhať, aj oni mne pomôžu. A tak si urobia zachádzku a vyložia ma na ulici Bernadette Soubirous. Pretože je už skoro desať hodín večer, obzerám sa dookola a stojím presne pred mojou nemocnicou. A tu z kostola vychádza sestrička, ktorá berie telefón, niekam zavolá a v priebehu piatich minút som už aj ubytovaná. Izba skromná, ale čistá. Ubytovanie sa, samozrejme, platí, ale v cene sú aj kontinentálne raňajky (chlebík, maslo, džem). O ostatnú stravu sa musíte postarať sami. Po týždni mi ponúkajú dve možnosti stravovania, a to v zariadení Ave Maria alebo Saint Michele. Tento servis, ako vravia Francúzi, trvá väčšinou týždeň. V tom je aj program, ktorý pripravilo Hospitalite Notre Dame de Lourdes, Service Sainte Bernadette Formation. Ten treba rešpektovať a každý deň sa zúčastniť na jednej z pripravených aktivít. Ja sa stávam raritou, lebo ma označujú – tá, čo je tu viac ako tri týždne.
Prvá práca sa začína hneď na druhý deň. Samozrejme, začiatočníci ako ja začínajú od umývania riadu. No nie som tu sama. Spolu so mnou sú tu Filipínky, Talianky, Američanky a jedna Slovenka. Neustále vysvetľujem, že som Slovenka, nie Slovinka. Smiechu je veľa, pretože počuť rôzne jazyky, a sem-tam sa stane, že niečo skomolíme, tak sa na tom aj zasmejeme.
Potom už dostávam dôležitejšiu prácu, ale to len z môjho pohľadu, a veľmi sa teším, že môžem slúžiť druhým, ktorí to naozaj potrebujú. Som tu šťastná a veľmi ma to napĺňa.
Lurdy sú jedno úžasné miesto na juhu Francúzska a každému, kto pocíti takúto túžbu pomáhať druhým, prajem, aby to aspoň raz v živote skúsil alebo sa o to aspoň pokúsil.
(mj/vd)
