Vladimír Bzdušek pripravil prechádzku históriou cez pohľadnice
Pamätnú medailu za uchovávanie kultúrneho dedičstva Vrbového udelila primátorka Ema Maggiová zberateľovi historických pohľadníc a fotografií Vladimírovi Bzdušekovi. Bolo to nielen za realizáciu výstavy Historických pohľadníc mesta Vrbového, ale i za to, že jeho zbierka starých pohľadníc je súčasťou reprezentačnej publikácie Jubilejnej knihy mesta Vrbové.
Vernisáž výstavy, ktorá sa nachádza v Kúrii Mórica Beňovského, sa konala vo štvrtok 11. októbra pri príležitosti Dní mesta Vrbové. Autora zbierky predstavil miestny historik Ľubomír Bosák. V kultúrnom programe zaspieval v sprievode huslí pesničku o Vrbovom zberateľov vnuk Branislav Piovarči. O svojej záľube potom porozprával samotný autor zbierky, ktorú bolo možné uvidieť aj počas sobotného jarmoku, keď verejnosti sprístupnili priestory kúrie.
„Známych rôznych pohľadníc Vrbového je asi 120, z toho v zbierke mám sto. Všetkých variantov pohľadníc mám asi 150, po započítaní fotografií, ktoré sa viac-menej blížia k definícii pohľadnica, je ich dvesto,“ uviedol Vladimír Bzdušek.
Na pohľadnici sú mimo obrázku významné aj všetky ostatné doplňujúce informácie: predtlač pohľadnice s popisným textom a uvedením vydavateľa, odosielateľ, adresát, text správy, použitá poštová známka a pečiatka s dátumom.
„Tak napríklad jedna pohľadnica z roku 1936 bola adresovaná do Viedne na meno Hippokrates Zafirakis. Takéto zvláštne meno sa nemôže vyskytovať bežne. ‚Strýko Google‘ zistil, že muž s týmto menom urobil kariéru a bol okolo roku 1970 atašé gréckeho veľvyslanectva a zástupca Grécka v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu vo Viedni,“ skonštatoval V. Bzdušek.
Iná pohľadnica z roku 1979 bola adresovaná na veliteľstvo 7. divízie Československej armády v Nitre vtedy poručíkovi, neskôr generálovi slovenskej armády Augustínovi Malárovi.
Ďalšiu pohľadnicu z roku 1919 odoslal Ľudovít Karlík, ktorý pochádza zo širšieho príbuzenstva Bzdušekových predkov. Už pred prvou svetovou vojnou emigroval Ľ. Karlík do USA, kde sa počas vojny prihlásil ako dobrovoľník do československých légií, s ktorými sa vrátil do vlasti. Navštívil rodné Vrbové, odkiaľ odoslal pohľadnicu svojmu českému spolubojovníkovi z tretej roty 21. pluku légií. Po krátkom čase odišiel natrvalo späť do USA. Toto všetko je možné dozvedieť sa z jedinej pohľadnice.
Ako V. Bzdušek uviedol, najdrahšia pohľadnica v zbierke je litografia zakúpená na internetovej aukcii v Budapešti za 107 eur. Až do jej objavenia sa na burze vôbec nevedelo o jej existencii, preto cena vyletela tak vysoko.
No na výstave je možné uvidieť ešte vzácnejšiu a drahšiu litografiu Vrbového. Zberateľ ju kúpil toto leto na burze v Nemecku, do zborníka ju však už nestihol vložiť. Obe vzácne litografie sú charakteristické tým, že sú vytvorené ručným prekreslením existujúcej fotografie alebo kolážou viacerých fotografií.
A hoci jedna z pohľadníc, ktorú možno uvidieť vo vrbovskej kúrii, sa mesta spod šikmej veže netýka, predsa je pre návštevníkov výstavy „topkou“. Ide o najdrahšiu pohľadnicu na svete. V roku 1840 ju odoslal sám sebe spisovateľ z Fulhalmu, Theodore Hook. O stošesťdesiat rokov nato – v roku 2002 – ju predali za takmer 37 500 eur. Sú na nej vyobrazení úradníci sediaci nahusto vedľa seba v kancelárii poštového úradu. V istom zmysle má satirický podtón, môže kritizovať byrokraciu či pomalosť pošty. Že by už vtedy prezieravý odosielateľ chcel vyskúšať, či mu jeho vlastnú zásielku doručia?
Viera Dusíková