Sokol, ktorý kvôli ľuďom takmer vyhynul, teraz s ich pomocou prežíva
Sokol rároh, na území Európy zaradený do kategórie ohrozený, na Slovensku takmer vyhynul. Vďaka práci členov Ochrany dravcov na Slovensku sa u nás podarilo zachovať a postupne zvýšiť ich počet z niekoľkých párov na súčasný stav – 31 párov. Populácia najväčšieho z piatich druhov sokolov, ktoré na Slovensku hniezdia, je naďalej krehká a potrebuje pomoc odborníkov. Rovnako ako iné dravce má sokol rároh v prírode nezastupiteľné miesto.
Na začiatku 90. rokov 20. storočia západoslovenská populácia hniezdila ešte v lesoch Malých Karpát. Jedným z dôvodov, prečo sa ocitla v kritickom stave, bolo podľa ochranárov vykrádanie hniezd.
„V rokoch 1990 až 1995 sme s desiatkami študentov strážili hniezda posledných piatich párov 24 hodín denne. Kmene hniezdnych stromov sme zabezpečili ostnatým drôtom, aby sa na ne vykrádači nedostali. Potrebovali sme množstvo špeciálne vyškolených dobrovoľníkov. Časovo a organizačne veľmi náročná akcia bola úspešná – zachránili sme posledné páry, ktoré vychovali mláďatká a populácia mohla prirodzene rásť. V podobne zlej situácii bol vtedy sokol rároh na východnom Slovensku,“ hovorí Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku, ktorý sa výskumu a ochrane rároha venuje viac ako 40 rokov.
V dôsledku masívneho odlesňovania rýchlo mizli prirodzené hniezdne biotopy, intenzívne poľnohospodárstvo a zánik pasienkov zasa spôsobili úbytok významných druhov koristi – najmä sysľa pasienkového a chrčka. V priebehu niekoľkých rokov sa tak pôvodne lesný druh presunul na nížinu, blízko polí s dostatkom hrabošov, škorcov a ďalších poľných druhov.
Tam, kde sa sokol naučil lietať za náhradnou potravou, ochranári umiestnili búdky či náhradné hniezda. Pozornosť zameriavali aj na zvýšenie kvality podmienok v krajine, aby sa obnovili ich prirodzené potravné zdroje – napríklad záchranou sysľa, ktorý je obľúbenou korisťou i orla kráľovského. Pri prevencii a riešení prípadov nelegálnych aktivít ochranári spolupracujú aj s políciou. Na Slovensku i v Českej republike sa v minulosti vypustilo viac ako 300 mláďat z umelého odchovu do prírody alebo sa priložili do hniezd divo žijúcich párov. Všetky mladé sokoly boli označené, podarilo sa potvrdiť prežitie iba jediného.
„Domnievame sa preto, že najdôležitejšia pre prežitie druhu je tzv. ochrana ‚in situ‘ – teda v mieste výskytu. Navyše, usídľujú sa u nás jedince z Maďarska, kde je druh početnejší. Takže slovenská populácia a počet divo žijúcich párov môže rásť prirodzeným spôsobom,“ uvádza Chavko.
Do roku 2011 počet hniezdnych párov na Slovensku pomaly stúpal. Jediná sezóna s extrémne nepriaznivým počasím a mimoriadne nízkym počtom mláďat, prenasledovanie (odstrely, otravy) a iné negatívne faktory spôsobili, že už šesť rokov počet hniezdnych párov stagnuje. V roku 2018 sa na hniezdnej populácii podpísala aj znížená početnosť drobných zemných hlodavcov – na celom Slovensku hniezdilo len 31 párov, ktoré vyviedli 85 mláďat. Práve preto je dôležité, aby ochrana sokola rároha bola naďalej v centre pozornosti.
„Výsledkom našej práce je poznanie tohto nádherného dravca a udržanie populácie na takej úrovni, aby mohla prosperovať. Dovoľujeme si tvrdiť, že bez doterajšieho enormného úsilia by sokol rároh na Slovensku vyhynul,“ uzatvára Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
– Na území Slovenska dnes pravidelne hniezdi päť druhov sokolov, najväčším z nich je sokol rároh. Zároveň za posledné dve desaťročia prešiel azda najvýraznejšou zmenou hniezdneho prostredia i zloženia potravy.
– Sokol rároh je jediným z našich druhov dravcov, ktorého nohy aj ozobie má šedo-modrú farbu, čo vždy platí u mláďat. Postupom času sa farba mení, dospelé jedince majú nohy aj ozobie žlté.
Jozef Vojčiniak, zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku
