Do moravianskeho kaštieľa opäť zavítalo umenie
Za posledné desaťročie zdevastovaný objekt i areál renesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom dostáva postupnú nádej, že sa opäť stane kultúrnym centrom na druhej strane rieky od Piešťan. Pomocnú ruku mu okrem sanačných a rekultivačných prác nových majiteľov dáva aj prvá z verejných akcií projektu s názvom Návrat do života. V nedeľu 23. septembra ju spoločne zorganizovali Občianske združenie Kaštieľ Moravany a Spolok architektov Slovenska.
Na pôde národnej kultúrnej pamiatky za hostiteľov privítal verejnosť aj zástupcov kultúrnej obce Anton Vrana, jeden z autorov myšlienky projektu, ktorý vo svojom príhovore vyzdvihol bohatú históriu kaštieľa i lokality, pretože sa s ňou viaže jedinečný nález prvého dôkazu tvorivosti človeka – Moravianskej venuše.
„Našou snahou v rámci združenia je ďalej rozvíjať túto tvorivosť v priestoroch kaštieľa, ktorý bol v minulosti po desaťročia synonymom domova slovenských výtvarných umelcov a architektov. Rovnako tiež miestom, kde sa v ateliéroch, parku či priestoroch kaštieľa, v priateľských diskusiách či na odbornom fóre konfrontovala domáca umelecká scéna so zahraničnou a zároveň sa tu vychovávala aj nová generácia umelcov,“ poznamenal A. Vrana.
Deštrukcia kaštieľa sa spustila v roku 2008 a nádej na záchranu dostal vlani. Úspešné ukončenie dlhej a náročnej etapy návratu kultúrnej pamiatky do života vo svojich príhovoroch majiteľom zaželali Petra Vydrová, riaditeľka OZ Kaštieľ Moravany, starosta obce Peter Hulman i piešťanský primátor Miloš Tamajka. Za Spolok architektov Slovenska vystúpil jeho prezident Juraj Hermann, ktorý podujatie prirovnal návratu do mladosti jeho i mnohých starších architektov, čo zažili slávu kaštieľa. Zároveň vyslovil túžbu, aby si cestu do tohto znefunkčneného domova umelcov a architektov našla mladšia i vychádzajúca generácia a vybudovala si vrúcny vzťah ku skvostu histórie i architektúry. A ako poznamenal P. Hulman, akousi prvou značkou na tejto ceste je práve inštalovaná výstava.
„Tá je akýmsi symbolickým gestom, ktoré predznamenáva zrod nových kultúrnych funkcií kaštieľa. Prostredníctvom prierezu súčasnej architektúry i návratu k tradíciám si návštevník ešte viac uvedomí krásu a majestátnosť renesančného objektu, ktorý pred ním stojí celkom obnažený,“ uviedol Peter Mikloš, zostavovateľ oboch expozícií v prízemí kaštieľa i v jeho bočnom trakte. Ako dodal, výstava dokumentuje podstatné javy v architektonickej tvorbe posledných dvoch desaťročí (1995-2015), ktorej typologická štruktúra je rôznorodá, pretože zahŕňa rodinné domy, činžiaky, administratívne či priemyselné objekty, sakrálne stavby i urbanistické riešenia.
Spomínaný návrat k tradíciám symbolicky reprezentuje Cena Dušana Jurkoviča, ktorú Spolok architektov Slovenska udeľuje. Návštevník sa nostalgicky vráti do obdobia 60. rokov minulého storočia, keď sa začala Jurkovičova cena nielen udeľovať, ale sa zároveň začal aj industriálny a urbanistický rozvoj slovenských miest. Táto časť výstavy vzdáva hold tiež prvým laureátom tohto ocenenia a ich tvorbe.
Výstava však nehovorí len o minulosti, ale naznačuje tiež, akým smerom sa bude slovenská architektúra uberať. Odpoveď ponúkajú aj zverejnené diela architektov vytvorené v posledných dvoch rokoch, ktorí stále viac pozornosti venujú verejnému priestoru, kultúrnemu dedičstvu i hľadaniu netradičných foriem riešení.
Na záver si teda želajme, aby umenie do moravianskeho kaštieľa nechodilo len na návštevu, ale aby sa v ňom udomácnilo. Priestory kaštieľa, nádvoria a parku spolu s výstavou si môžete pozrieť ešte aj počas prvého októbrového víkendu.
Gabo Kopúnek
