Budíček!

Minulotýždňový požiar hotela Slovan nenechal chladných nielen starousadlíkov, ale tiež množstvo ľudí, ktorí kúpeľné mesto niekedy navštívili. Na sociálnych sieťach si vylievali svoju zlosť, sklamanie, zúfalstvo. Komentáre k fotografiám či živému vysielaniu na našom facebookovom účte hovoria za všetko. Nikoho daný stav nenechal ľahostajným.

Otázok je priveľa, odpovedí poskromne, a tak jedna konšpirácia strieda druhú. Dá sa však obhajovať niečo, čo je z pohľadu bežného človeka neobhájiteľné? Rovnako je to aj s ukazovaním prstom na vinníka. Za stav hotela zodpovedá majiteľ, donútiť ho ale k tomu, aby doň vrátil život, je nemožné. Mesto môže využiť svoje páky v rámci legislatívy len oklieštene, rovnako aj ako jeden zo spoluvlastníkov Slovana. Budovu národnej kultúrnej pamiatky má pod dohľadom krajský pamiatkový úrad, ktorý majiteľa bombardoval upomienkami a hrozbami pokút, až ho napokon dotlačil k príprave rekonštrukcie.

Čo nepočkalo, boli okolnosti, za akých požiar hotela vznikol. A o nich sa vie zatiaľ málo. To, čo bolo v čase našej uzávierky známe, prinášame na strane 3. Naozaj však musí kompetentných prebudiť až oheň na streche?

Hotel Slovan je doslova nechcené dieťa. Pre každého. Neprináša úžitok, len náklady na jeho živorenie. Mnohí sa pýtajú, prečo ho majiteľ nepredá? Nemôže. Musela by sa totiž zmeniť zmluva, na základe ktorej ho získal ako bremeno. Ak by sa však zmluva aj otvorila, našiel by sa záchranca?

Štát by to určite nebol, hoci by hotel pripadol jemu. Mesto, aj keď je to zbožným želaním Piešťancov, to tiež nemôže byť, lebo na jeho záchranu a prevádzkovanie nemá peniaze. A súkromník by si veľmi rýchlo zrátal, či by sa mu investície vrátili. Sľubov už bolo veľa, aj predvolebných. Treba sa zobudiť k činom skôr, než opäť kohút na streche hotela zakikiríka.

Gabo Kopúnek